Chvály? Neviem koľkí z vás ste sa s tým už stretli a koľkí ešte nie, ale je to jedna z vecí, do ktorej nás všetkých Boh povolal, aby sme ju robili. Je to jedna z vecí, pre ktorú sme boli stvorení. Ako to prebieha? Ako to funguje? Po prvé, Boh nás povolal, aby sme ho celým naším životom uctievali. V podstate všetkým, čo robíme. Ale tak isto nás povolal do toho, aby sme ho chválili.
Chvály nie sú len o tom, že si potrebujeme zaspievať pár náboženských piesní, zlepšiť atmosféru, oprášiť „gitaru“. Chvály sú spôsob uctievania Boha. Chvály sú spôsob modlitby.
Boh je skutočný! A čo je najkrajšie na tom, že Ho môžeme zakúšať a zažívať! Môžeme skutočne cítiť a vnímať Jeho prítomnosť a Jeho blízkosť! V Starom zákone, keď postavili prvý chrám a uctievali Boha, tak Božia sláva tam bola tak intenzívne prítomná, že sa zjavila ako oblak slávy a ľudia kvôli nemu nemohli vojsť do chrámu. V Novej zmluve, keď Duch Svätý zostúpil do hornej dvorany, kde bola raná cirkev zídená, tak zostúpil ako mohutný vánok a naplnil celú miestnosť!
Jeho prítomnosť
Dôvod, prečo môžeme vnímať Jeho prítomnosť, je kvôli Duchu Svätému a Jeho sláve. Áno, Boh je všadepritomný, ale to neznamená, že stále môžeme vnímať Jeho prítomnosť a Jeho slávu. Jeho prítomnosť je niečo, čo sa nedá nahradiť, alebo samo sebou vyprodukovať, svojou mysľou alebo predstavivosťou.
Kresťanstvo nikdy nemalo byť len o dodržiavaní nejakých príkazov a zákazov, ale v prvom rade o osobnom a blízkom vzťahu s Nim. Keď sa Ježiša pýtali, aké ja najväčšie prikázanie v zákone, tak im neodpovedal, že všetky sú rovnaké, ale: „Milovať budeš Pána Boha celým svojim srdcom!“. Ježiš na jednom mieste povedal: „Hľa stojím pri dverách a klopem, a keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.“. Jemu stále išlo o blízky a osobný vzťah s nami. (Zj 3,20)
Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu. Jeden z najčastejších spôsobov, ako sa môže Jeho prítomnosť prejavovať, je cez nadprirodzený pokoj, lásku a radosť. (Gal 5,22)
Pri chválach a uctievaní môžeme zakúšať Jeho prítomnosť, Jeho slávu a tá sa môže rôzne prejavovať, či už ako radosť, pokoj(Gal 5:22) alebo inými nadprirodzenými spôsobmi, ako vánok(Sk 2:2) alebo teplo(Pj.Š 8:6)…
Nie je to niečo, čo môže človek bežne cítiť alebo si vyprodukovať. Boh, áno, je všadepritomný, veď bez Neho by sa to celé rozpadlo(Žid 1,3). Ale nie stále môžeme vnímať Jeho prítomnosť, Jeho slávu. Toto je niečo, čo je nenahraditeľné a neopakovateľné.
Formy uctievania
Forma má v prvom rade odrážať obsah. Bez obsahu je forma prázdna a bez zmyslu. Chvály sú spôsob uctievania Boha, je to spôsob modlitby, vyjadrenia nášho srdca, nášho vnútra voči Bohu … môže to byť bez gitary, môže to byť s gitarou, aj s bicími alebo aj tancom. Forma nie je až tak dôležitá ako srdce, najdôležitejšie je v tom srdce človeka! Samozrejme, že Božia vôľa je to, aby sme Ho uctievali všetkým, čo robíme. Aj tými najmenšími a najbežnejšími vecami. Akokoľvek, keď ho uctievame podľa Ducha Svätého (J 4:23), tak to „uvoľňuje“ Božiu prítomnosť a On sám je oslavovaný.
Forma sa môže meniť a nemusí znamenať stále to isté. Napríklad slovo „koruna“, keď to poviem, môžem mať na mysli naraz až tri veci: koruna kráľovská, koruna ako mena alebo koruna stromu. Inými slovami, jej význam závisí od toho na čo som myslel, čo som mal v srdci. Podobne to môže byť aj so zdvíhaním rúk alebo vlajkovaním. Napríklad, keď niekto vlajkuje so zelenou vlajkou, môže to znamenať hojnosť, zabezpečenie alebo aj život. Záleží od toho, čo má človek od Boha v srdci.
Teraz sa ale sústredím iba na niektoré formy:
Zdvíhanie rúk – asi každý, kto prišiel do nejakého živšieho zboru, si určite všimol, že tam ľudia zdvíhajú ruky k Nebu, a tak sa modlia. Pre mňa osobne, keď som to videl prvý krát, to bolo niečo úplne nové, až trošku zvláštne. Dnes sa aj ja tak modlím a vyjadrujem tým Bohu: „Potrebujem Ťa, naplň ma Duchom Svätým, očakávam na Teba alebo vzdávam sa Ti“. (Ž 141:2, 1Kr 8:22)
Klaňanie – je prejav skláňania sa pred Bohom, poddania svojej vôle pod Jeho alebo úplného odovzdania sa Mu.
Kričanie/ticho – Boh určite počuje aj tichú modlitbu v srdci, ale aj hlasné volanie na Neho. Mojou skúsenosťou je, že hlasnou modlitbou v Duchu sa veľakrát veľmi rýchlo zmení duchovná atmosféra.
Ž 32:11 Radujte sa v Hospodinovi a plesajte, spravedliví; pokrikujte radostne všetci, ktorí ste priameho srdca!
Tlieskanie – je úplne v poriadku svoju chválu prejavovať aj telom.
Ž 47:2 Vy, všetky národy, tlieskajte rukami, pokrikujte radostne Bohu, hlasom plesania!
Chodenie – ja osobne som ten typ človeka, ktorý sa pri chválach dosť pohybuje a často sa prechádzam. Nie je to len z praktického dôvodu, aby som sa lepšie sústredil na modlitbu, ale aj preto, lebo v mojom vnútri je to vyjadrením, že chodím pred Bohom alebo, že chodím s Ním.
Tanec – je spôsob telom alebo gestami vyjadrovať niečo Bohu zo srdca. Je to tiež spôsob komunikacie. Často je prejavom úplnej alebo spontánnej radosti v Bohu. (Ž 149:3)
A Dávid točiac sa vyskakoval z celej sily pred Hospodinom. A Dávid bol opásaný ľanovým efodom. (2Kr 6:16)
Hudba – každý úder, každý tón, keď je inšpirovaný Bohom, tak prináša Božiu prítomnosť. (2Kr 3:15)
Chváľte ho zvukom trúby! Chváľte ho na harfe a na citare! Chváľte ho na bubon a kolotancom! Chváľte ho husľami a píšťalou! Chváľte ho zvučným cymbalom! Chváľte ho cymbalom radostného kriku! (Ž 150)
Vlajkovanie – v poslednej dobe sa veľmi rozšíril tento spôsob uctievania. Na nižšie uvedenom odkaze nájdete viac o uctievaní s vlajkami. Tiež plánujeme vlastný článok na túto tému.
Keď niekto hovorí, nech hovorí slovami, ktoré mu dal Boh, keď niekto slúži, nech to robí silou, ktorú dáva Boh, aby bol vo všetkom oslavovaný Boh skrze Ježiša Krista! Jemu patrí sláva i vláda na veky vekov. Amen. (1Pt 4:11)
Posledne video, ktoré sme vyrobili, je o chválach a uctievaní:
