John Wesley, Charles Whitefield, Georg Whitefield…
Dve storočia po tom, čo si Boh použil Luthera, Kalvína a ďalších k reformácii v Európe, duchovný život vo väčšine cirkví vymizol. Národov sa znovu zmocnil hriech. Anglicko ohrozovali občianske nepokoje, vzbury, pašovanie a násilie. Francúzsko bolo takmer zničené francúzskou revolúciou. V tridsiatich rokoch osemnásteho storočia Boží Duch zapálil svätý oheň v srdciach troch Angličanov: Johna Wesleyho (vek tridsať päť rokov), Charlesa Whitefielda (vek tridsať jeden rokov), Georga Whitefielda (iba osemnásť rokov).
Na nový rok 1739 John a Charles Wesley, George Whotefield a štyria ďalší členovia Svätého klubu spolu s ďalšími približne šesťdesiatimi rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi slávili v londýnskej Fetter Lane hody lásky. „Okolo tretej hodiny ráno, keď sme sa modlili, zostúpila na nás Božia moc, takže mnohý z preveľkej radosti zajasali a iní klesli k zemi. Ako náhle sme sa trochu spamätali u úžasu a údivu nad Božím majestátom, začali sme jednomyseľne spievať: Chválime Ťa, Bože, spoznávame v Tebe svojho Pána.“ Táto udalosť za začala nazývať metodistickými letnicami.
O päť dní sa osem z týchto „metodistov“ modlilo a diskutovalo až do ranných hodín. Potom sa rozišli s „presvedčením, že Boh urobí veľké veci“. V iný večer toho istého týždňa sa ich skupina znovu zišla a modlili sa celú noc.
Ďalší víkend, 14.januára 1739, bol Whitefield ordinovaný. Deň pred ordináciou strávil na modlitbách a v pôste, modlil sa až do večera. K modlitbám vstal aj v nedeľu skoro ráno. „Keď som pristúpil k oltáru, neodbytne som musel myslieť na Samuela, ako stojí ako malé dieťa pred Hospodinom… Keď mi biskup položil ruky na hlavu, ako by sa moje srdce zastavilo a ja som ponúkol celého môjho ducha, dušu i telo službe v Božej svätyni!“
Od toho dňa Whitefield kázal s veľkým zanietením a mocou. Mal iba dvadsaťdva rokov, ale kdekoľvek hovoril, zhromažďovali sa zástupy, aby ho poslúchali…
(Wesley L. Duewel: Oheň probuzení, str.37,39,40, EIRENE 1997)
Zdroj : http://proroctvo.blogspot.sk/
