So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život. Rada nad zlato. Je mi ľúto, že som ju nebral smrteľne vážne. Poviem vám o veciach, ktoré ma postretli a o tom kam to až môže zájsť, keď svoje srdce necháte bez ochrany.
Nešťastná láska, večná téma. Ako mnohý predo mnou, aj ja som stroskotal na tomto. Začalo to predstavami, krásnymi, farebnými a živými predstavami. Celé hodiny 
som sa nimi opájal. Modla bola vztýčená a jej uctievač prichystaný. Boh padol na druhé miesto, klesajúca tendencia pokračovala.
Prečo som to nekonzultoval s Pánom hneď na začiatku? Pretože mi bola jasná odpoveď a tú som odmietol akceptovať. Zvedené srdce ma priviedlo na scestie. Zamilovaný blázon, zrejme najhorší druh blázna. Túžil som po jej prítomnosti. Čas strávený s mojimi svetskými(neveriacimi) priateľmi neustále narastal. Na určitú dobu som sa odrezal od spoločenstva. Moja duchovná rodina nemohla spozorovať, že niečo so mnou nie je v poriadku. Veril som, že všetko nakoniec dopadne dobre. Proste, ja budem tá štatistická výnimka. Mne sa to podarí.
Po celý čas som trval na svojich hodnotách a ideáloch. Odmietol som hrať ich hru. Maličké bezvýznamné plus. Čo mi to bolo platné, keď som sa odrezal od zdroja? Moja sila rýchlo vyprchala. Padla na mňa ťažká depresia. Tie stretnutia ma ubíjali, no chodil som tam, pretože som mohol vidieť milovanú bytosť. Prinieslo mi to len trápenie a bolesť, no stále som nemal dosť. Jazda na tom šialenom kolotoči sa mi zunovala, napriek tomu som nevystúpil. Vyvrcholenie malo prísť, keď som dostal jednoznačné odmietnutie. Neprišlo, vlastne až tam to chytilo poriadne grády.
Moja fantázia sa obrátila proti mne, začala ma týrať. Bolo mi riadne vysvetlené, že som si neúspech a vôbec všetko zavinil sám. Dookola som obviňoval seba, iných, seba zato, že som obviňoval iných. Tak to šlo deň za dňom. Prestalo mi chutiť jedlo. V priebehu dvoch týždňov som schudol šesť kíl. Nešiel som na skúšku, pretože mi „racionálnej“ diskusii so sebou samým vyšlo, že nie je podstatná. Obrazy ma prenasledovali, boli stále pred mojimi očami. Situácia sa nezlepšovala. V mojej duši zúrila búrka. Už som si nemohol vravieť, že to bude dobré, že je to pod kontrolou. V takom stave ma našiel môj pastier.
V tých časoch som na Boha často myslel. Nehovoril som s ním, pretože opustiť svoj sen neprichádzalo do úvahy. Úplne mi ušla tá krutá paralela. Niekto koho som miloval ma odmietal a ja som robil presne to isté Bohu! Koľko mi to prinieslo bolesti a o koľko viac musel trpieť Boh? A bol to On, kto sa ku mne rozbehol ako prvý, keď nadišiel pád. Ježiš nezačal s tým, že je to moja chyba a žnem len to, čo som sám zasial. Prehovoril ku mne s láskou. Vravel, že preňho som dosť dobrý. Pripomínal mi, ako veľmi ma miluje. Netešil Ho stav v ktorom som sa nachádzal, ponúkol mi východisko. Vtedy začalo hojenie. Prišiel na mňa pokoj, ktorý nemal žiadne opodstatnenie. Udivilo ma to, no vedel som, kto je zaňho zodpovedný. V tú noc nastal zlom.
Na ďalší deň som vstal zničený, ale najhoršie už bolo za mnou. Hneď som sa pustil do Božieho slova, konkrétne prvý list Korintským(13. kapitola- hymna lásky). V mojom živote znova odštartovalo obdobie modlitieb. Boh začal zaujímať svoje pôvodné postavenie. Postupne sa mi vracalo duševné zdravie. Keď ma prepadol smútok, zvyčajne som nechal rozrobenú vec tak a šiel sa modliť. Po tom všetkom mi došlo, že mojou životnou láskou musí byť Ježiš. Zaľúbil som sa do svojho Boha a rozhodol sa, že srdce budem chrániť zo všetkých síl. Patrí Ježišovi a bodka. Po dlhom čase som navštívil zhromaždenie. Kázalo sa o návrate do pevnosti. Vnímal som to ako Božie volanie. Pán ma vyviedol zo súženia. Ostal verný aj keď ja nie. Taký On proste je.
Kubko
Pozretia: 5,603 , Dnes: 6
