Chváli sa sekera proti tomu , kto ňou rúbe ? (Iz. 10-15)
Toto slovo mi zaznelo v ušiach po tom , čo moje oči prečítali správu , či by som nenapísala svedectvo . Bola to už druhá správa , pretože prvú som odignorovala. Uverila som klamstvu , že čo by mohlo moje svedectvo niekoho povzbudiť, ale ono určite môže. Nie preto , žeby som mala špeciálne meno alebo postavenie ale mám špeciálneho Otecka , Ktorý dal kvôli mne svojho jednorodeného Syna , aby bol ponížený , zbičovaný a opovrhnutý svetom , aby som ja mohla byť zachránená. A ktože som ja (sekera), že teraz posudzujem , ktoré svedectvo je plnohodnotnejšie a ktoré naopak nie ? Veď každé svedectvo je silné , lebo za každého jedného bola zaplatená tá istá cena na kríži.
Teda všetko sa to začalo písať v roku 2005 , keď som mala desať rokov. Bola som vážne chorá. Identifikovali mi zápal pľúc ale k tomu sa pridali aj odchádzajúce obličky a rozmýšľalo sa nad transplantáciou. Moji rodičia boli zúfalí a prosili každého , aby sa za mňa modlil. Modlitba však nebolo to prvé po čom sa u nás siahalo , ale to posledné. Označovali sme sa slovom kresťan – no od skutočného osobného vzťahu s Pánom Ježišom to malo veľmi ďaleko. Naši rodinní známi, ktorí boli živými kresťanmi sa za mňa modlili vo viere a Pán ich modlitby vypočul. Do týždňa som bola prepustená z nemocnice s tým , že lekári nevedia ako ale obličky opäť fungujú a zápal je vyliečený. Vedela som , že sa za mňa modlili , ale nepripisovala som tomu nejakú veľkú zásluhu no dnes viem , že Boh ma uzdravil práve cez ich modlitby.
O mesiac neskôr som bola pozvaná našimi susedmi , naozaj vďaka Bohu za veriacich susedov , ktorí sa modlia za svojich susedov , aby mohli poznať pravdu , ktorá ich vyslobodí na dorastový výlet. Netušila som kam idem , ale predtým som sa zúčastnila pár táborov. Tento bol však úplne iný – okrem toho , že som bola najmladšia , každý večer namiesto vatry sme mali chvály. Neprijala som Pána Ježiša do svojho srdca ani som poriadne nevedela , čo to znamená a ako sa to uskutoční ale za to som vedela , že je vo mne obrovská prázdnota – mala som len desať! Pochádzam z kompletnej a milujúcej rodiny , máme všetko materiálne zabezpečenie , ktoré potrebujeme , mala som priateľov , no napriek tomu prázdnota. Táto prázdnota bola zjavnejšia , keď som pozorovala ostatných. Boli tak radostní , aj napriek tomu , že som videla chlapca na chválach takmer celý večer na kolenách a v plači , no vedela som , že to čo zažíva nie je smútok ale znovunadobudnutá radosť , ktorá mu bola ukradnutá.
Tieto skúsenosti ma priviedli do spoločenstva AC , kde som pravidelne navštevovala dorast a v roku 2007 som prijala Pána. Častokrát premýšľam nad tým , či som toto rozhodnutie myslela vážne alebo som to len odkukala od kamarátok , ale zápisníky z tohto obdobia , v ktorých spätne čítam , ako som prosila Pána , aby Ho mohli spoznať aj moje spolužiačky, sú jasným dôkazom práce Ducha Svätého. Je to veľké svedectvo, ako pre mňa , tak aj pre ľudí , ktorí sa za mňa prihovárali pred našim Oteckom už vtedy , keď som bola chorá , ale ako sa píše v jednej z kníh Kazateľa , že všetko má svoj čas , a tak teda prišiel čas aj na moje obrátenie. Žiaľ celé toto obdobie sa vyznačovalo širokou cestou. Nebol to Kristus , ktorý vo mne žil ale len alternatíva. Nazývala som sa kresťankou, ale nenasledovala som Ježiša zo svojho srdca podľa jeho Slova, Biblie , ale len tak egoisticky, tak ako mi to vyhovovalo. Ježiš povedal ak chce ísť niekto za mnou nech zaprie seba samého a nasleduje ma! Tento princíp mi presne chýbal. Modlila som sa , kedy sa mne páčilo , čítala Bibliu , kedy sa mne chcelo , nerobilo mi problém ísť so spolužiačkami na rockový koncert a pod. Celé by som to nazvala ,že som bola povrchná , zneužívala milosť a neslúžila Pánovi ale len sebe.
Vlažnosti som sa presýtila pred dvoma rokmi , kedy som sa rozhodla , že buď pôjdem celou mysľou , srdcom , dušou a silou , čo sa mi dodnes úplne nedarí. Toto rozhodnutie som spečatila krstom , na ktorý ako svedok prišla celá moja rodina , po prvýkrát v živote . Odvtedy mamka chodí pravidelne a srdcia členov našej rodiny sa z nedostupných pre evanjelium stávajú postupne otvorené.
Môj každodenný život s Pánom po dvoch rokoch aktívneho vzťahu s Ním nevyzerá nijak špeciálne na prvý pohľad. Obliekam sa ako väčšina mojej generácie, trápia ma podobné problémy ohľadom školy, budúcnosti. No každé ráno nevstávam s vedomím opäť ďalší deň ale vďaka ti Pane za ten nový ,pretože viem , že Pán Ježiš má pre mňa pripravené zaujímavé veci. Napríklad keď ma volá aby som o Ňom svedčila na zastávke. Spočiatku prichádzajú strach a neistota , no ak to odmietnem a som poslušná som neskutočne šťastná , že ja som niekomu dokázala zlepšiť deň možno aj celý život krátkym rozhovorom a v ňom správou evanjelia. Predtým , keď som sa pýtala ľudí len na otázku koľko je hodín by sa mi niečo také asi nikdy nestalo. S Ním život nikdy nebude nudný! Jedným pre mňa z najväčších privilégií vo vzťahu s Pánom Ježišom je Boží pokoj. V časoch , kedy veci nejdú tak ako som si to predstavovala a nič sa nedarí , môžem byť naozaj kľudná a vedieť , že Pán sa postará. On je nad celou situáciou a nezabudol na mňa. A naozaj je to Boží pokoj , ktorý prevyšuje každý ľudský rozum , ktorý by mi už v tom čase asi našepkával, aby som situáciu zobrala do svojich rúk a len tak nečakala. A prázdnota , ktorú som mala vo svojej srdci je definitívne preč , vyhnala ju Pánova bezpodmienečná láska. To, že viem , že ma miluje takú aká som aj s mojimi nedostatkami aj s minulosťou a mnohými pádmi. To , že ma neodcudzuje a nikdy mi nič nebude vyčítať. To , že nikdy neoľutuje svoje voľbu zomrieť za mňa na kríži. Už to, že ma Pán nebies a zeme pozná a volá po mene je pre mňa viac než dosť a za to celé , čo Pán v mojom živote učinil a ešte učiní môžem povedať len jedno a to ďakujem Otecko!
Anička