Evan Roberts. Dokedy nebudú otvorené v nebi všetky Božie knihy, kým nebude Boží ľud stáť pred Božou súdnou stolicou, aby prijal večnú odmenu, nebudeme poznať množstvo hodín, ktoré modlitebníci venovali modlitbám za prebudenie. Iba Boh vie, v akom rozsahu Svätý Duch viedol modlitebníkov v modlitbách za prebudenie, o ktorom teraz píšeme.
Kde v roku 1904 začali mohutné série prebudení a žatvy? Historici ako začiatok obvykle označujú prebudenie, ktoré nastalo v dedine Loughor v južnom Walese. Božím nástrojom na začiatku prebudenia v r. 1904 bol Evan Roberts. Roberts sa v r. 1891 ako trinásťročný chlapec začal modliť predovšetkým za dve vytúžené veci: (1) aby ho Boh naplnil svojim Duchom Svätým a (2) aby Boh dal vo Walese prebudenie. Roberts zrejme do prebudenia, ktoré Boh dal chcel poslať, investoval najviac modlitieb. Aj to môže byť dôvodom, prečo Boh začal medzinárodnú vlnu prebudenia vo Walese práve skrze Evana Robertsa.
Evan Roberts bol celý život duchovne otvorený. Ako dieťa miloval Boha, učil sa naspamäť chválospevy, čítal Bibliu a modlil sa. Usporadúval pre deti zo susedstva „bohoslužby“ a „kázal“ im. Roberts vždy túžil, aby mohol pre Ježiša robiť stále viac. Zúčastňoval sa všetkých zborových zhromaždení – každú nedeľu a päť večerov v týždni.
Vo veku dvanástich rokov šiel Evan ako väčšina chlapcov pracovať do uhoľných baní. Od trinástich sa ale neustále modlil, aby ho Boh naplnil Svätým Duchom a aby poslal do Walesu prebudenie. Pri práci v bani sa neustále modlil, spieval a opakoval si biblické verše. Po večeroch doma čítal celé hodiny Bibliu. Modlil sa potichu, ale často vzdychal hlbokou svätou túžbou. Mnoho krát dával prednosť modlitbám pred jedlom a často vstával uprostred noci a prosil Boha o prebudenie.
Vo štvrtok 27.októbra 1904 ráno vzal evanjelista Seth Joshua asi dvadsať mladých ľudí vrátane Robertsa z Newcastle-Emlynu do Blaenanerchu na svoje zhromaždenie. Nasledujúci deň uzavrel Seth Joshua zhromaždenie o siedmej ráno modlitbou: „Pane… podrob si nás.“ Svätý Duch povedal Evanovi: „Práve to potrebuješ.“ Evan vyšiel z dverí s modlitbou: „Pane, podrob si ma!“ V priebehu zhromaždenie o deviatej hodine toho rána na neho mocne zostúpil Svätý Duch, Evan padol na kolená a volal: „Podrob si ma, podrob si ma, podrob si ma! Ach! Ach! Ach! Ach! Ach!“ Z očí mu trýskali slzy, po tvári mu stekal pot. Po trinástich rokoch modlitieb bol Evan nakoniec naplnený Duchom Sväútým. Skoro na to boli vypočuté aj jeho trinásťročné modlitby za prebudenie. „Cítil som, ako horím túžbou prechádzať Wales krížom krážom a hovoriť o Spasiteľovi“, povedal.
Roberts sa začal modliť za 100 000 duší a Boh ho uistil, že sa ich toľko obráti ku Kristovi. Sám o tom hovorí: „Zmocnil sa nás Boží oheň.“ Roberts cítil, že je úplne nutné poslúchať vedenie Ducha Svätého. Predstavoval si, ako s tímom mladých ľudí zvestuje evanjelium po celom Walese. Neustále naliehal na ľudí, aby sa plne podriadili Svätému Duchu a poslúchali Ho.
Keď sa Evan modlil, Boh s ním mocne jednal. Jednej noci nemohol spať. „Miestnosť bola plná Svätého Ducha. Toto vyliatie bolo tak premáhajúce, že som musel… prosiť Boha, aby zadržal svoju ruku!“
V tých dňoch dával Boh svojmu služobníkovi behom modlitieb videnie. V jednom z nich Roberts videl obrovskú ohnivú priepasť pekla obklopenú stenou, v ktorej bola jedna brána. Až na horizont, kam mohol dohliadnuť, videl vzdúvajúcu sa masu ľudí prichádzajúcich k priepasti. Prosil Boha, aby na jeden rok zavrel pekelnú bránu. V inom videní videl Satana v ohrade, ako sa mu posmieva a potupne smeje. Potom uvidel vznešenú bielu postavu s vysoko pozdvihnutým planúcim mečom. Meč zasiahol postavu Satana a ten v okamihu zmizol. Roberts vedel, že Kristus Satana porazí.
V ďalšom videní Roberts videl žiariaci mesiac a ruku vztiahnutú ku svetu. To isté uvidel ešte raz, tento raz ruka držala kus papiera, na ktorom bolo napísané „100 000“.
V nedeľu 30.októbra večer na zhromaždení v Newcastle-Emlyne mal Roberts ešte jedno videnie. Videl školskú triedu vo svojej vlastnej dedine. Pred ním sedeli v laviciach jeho kamaráti a spoločníci. Videl sám seba ako ku nim hovorí. Začul Boží hlas, ktorý mu povedal. „Choď a hovor k týmto ľuďom.“ Nakoniec Roberts povedal Bohu „áno“, videnie sa ihneď rozplynulo a celá kaplnka akoby bola plná svetla a slávy. Pri nedeľnom zhromaždení mládeže mu tiekli slzy z očí a on sa opakovane modlil: „Osláv svojho Syna.“
V tomto týždni Boh vložil na Evana také modlitebné bremeno za jeho domov v Loughorone, že požiadal riaditeľa o dovolenie, aby mohol ísť domov a jeden týždeň usporadúvať zhromaždenia mládeže. Povolenie dostal a okamžite šiel domov, kde jeho rodina nemohla pochopiť prečo prišiel. Hovoril o tom, ako bol požehnaný, pokrstený a naplnený Duchom. Keď pomyslel na Wales, prepukol do plaču. Keď si spomenul na Božie zasľúbenia o prebudení a spasených dušiach, smial sa radosťou. Jeho rodina sa čudovala: Nezbláznil sa snáď Evan?
(Wesley L. Duewel: Oheň probuzení, str.118,122-124, EIRENE 1997)
Zdroj : http://proroctvo.blogspot.sk/
Pozretia: 6,498 , Dnes: 13
