Neľahké začiatky
Moje spomienky na detstvo sú také zmiešané. Bola tam aj taká detská radosť, šantivosť, ale aj veľa bolesti. Život nebol vždy ľahký, lebo môj otec mal problémy s alkoholom, čo často spôsobovalo hádky, bitky, nepokoj v rodine. Často sme sa s maminou skrývali v izbe a opitý otec búchal na dvere, plný hnevu a agresie. Napokon sa rozviedli. Po nejakom čase súd rozhodol, že sa otec so mnou nemôže stýkať, keďže som bol uňho na pár návštevách a bol som vždy plný strachu.
Bol som vychovaný ako katolík. Do kostola som chodieval s prababkou. Bola prvá v mojom živote, ktorá poukázala na Boha a naučila ma modliť sa modlitby, ktoré sú v katolíckej cirkvi zaužívané, ale aj povedať Pánu Bohu, čo cíti moje srdce, jednoducho svojimi slovami. Vždy, keď mi bolo ťažko, hovoril som Bohu: „Otecko, neviem či ma počuješ, ale verím, že mi pomôžeš. Zachráň ma!“ Ako som rástol, postupne sa moje volanie k Bohu vytrácalo.
Súviselo to aj s tým, že mamina sa druhýkrát vydala za muža, ktorý bol ateista. Nemohol som sa modliť ani hovoriť o Bohu. Tento muž ma nemal rád, lebo som nebol jeho vlastný syn, a tak sa ku mne aj správal. Zraňovalo ma to ešte viac po narodení mojej sestry, ktorá bola uprednostňovaná. Aj tento vzťah sa však nakoniec skončil rozvodom.
Šikana, strach a pokusy o samovraždu
Kvôli sťahovaniu a týmto rodinným zmenám som niekoľkokrát menil kolektív v škôlke aj na základnej škole. Všetky kolektívy však mali spoločné to, že ma odmietali, vysmievali sa mi, urážali za môj výzor. Zároveň ma prenasledovali spomienky z minulosti, neustály strach a pocit, že nie som milovaný. Toto viedlo k psychosomatickým problémom a neskôr až k sérii pokusov o samovraždu. Nechcel som byť vo svete nenávisti, bolesti, sklamania. Všetko sa mi podarilo udržať v tajnosti.
Po druhom rozvode sme zostali sami – mama, moja sestra a ja. Bolo to finančne náročné obdobie, občas sme nemali čo jesť. Asi po roku prišla mama s tým, že sa zoznámila s nejakým mužom a chcela by nám ho predstaviť, na čo som ja reagoval odporom po minulých skúsenostiach. Napriek tomu k nám začal chodiť, a aj keď sa snažil byť milý a dávať nám dobré veci, ja už som ho nenávidel, ako aj všetkých naokolo. Bol som plný toho, čo sa vo mne celé tie roky zbieralo.
Tradícia a hľadanie
Na naliehanie rodiny som ako 15-ročný absolvoval prijímanie aj birmovku, keďže sme sa vrátili naspäť ku tradičnej katolíckej výchove. Bol som miništrant a znova sa vrátila moja túžba po Bohu, veľa som sa pýtal, ale nedostával som odpovede na svoje otázky. Tak som svoje hľadanie Boha zanechal.
Odpoveď prišla
Vyučil som sa za stolára a začal som pracovať v Devínskej Novej Vsi. Tu som spoznal Michala. Bol to človek, ktorého som spoznal ako drogovo závislého s perspektívou pár týždňov života, a potom zmeneného a uzdraveného. Začal mi hovoriť, že keď bol na dne, prosil Boha o pomoc a bol uzdravený a zbavený závislosti. Po dlhých debatách o Bohu a cirkvi som začal vnímať, že by som mal hľadať Boha. Začal som čítať Bibliu, stretávať sa s kresťanmi a na jednom stretnutí som v modlitbe odovzdal svoj život Bohu.
Zlé rozhodnutie
Asi pol roka bolo všetko super, žil som pokojný život a tešil som sa zo vzťahu s Bohom. Moje vnútro však stále nebolo uzdravené zo všetkých zranení, ktorými som si prešiel. Túžil som po rodine, láske a prijatí, chcel som domov, aký som ja nikdy nezažil. Začala sa o mňa zaujímať jedna žena v práci. Keďže bola neveriaca a navyše vydatá, odolával som niekoľko mesiacov, ale postupne som sa o ňu zaujímal viac ako o to, čo som vedel, že je správne. Chcel som byť len s ňou a naplniť svoje túžby. Boh mi posielal do cesty ľudí, ktorí ma varovali. Mal som aj sen, v ktorom som sa strácal v temnote, nakoniec som vážne ochorel, ale už som bol príliš ďaleko a držal som sa tohto zničujúceho vzťahu. Takmer dva roky som takto žil, opäť naplnený bolesťou a prázdnotou, využívaný, ale stále som sa snažil zabezpečiť si šťastie podľa svojich predstáv.
Pokánie, sľub a Božia milosť
Došlo to až do bodu, keď som v zúfalstve padol na tvár a začal volať k Bohu o pomoc a vyznávať svoje hriechy. Vtedy som sľúbil: „Ak ma do týždňa zachrániš, budem Ti slúžiť, chcem byť už len s Tebou.“ Cítil som, že Boh stojí pri mne a hovorí mi, že ma miluje napriek tomu všetkému. A potom sa veci rozhýbali – rozišiel som sa s tou ženou, následne ma vyhodili z práce, takže som ju už nemusel stretávať a môj zdravotný problém odišiel tiež. Všetko do týždňa, ako som sa modlil.
Boh svoju časť dohody splnil, tak som sa rozhodol dodržať slovo aj ja. Vrátil som sa do vzťahu s Ním ako svojím Spasiteľom, ale aj Pánom, ktorému som zaviazaný za to, že mi niekoľkokrát zachránil život tu na zemi a dal nádej večného života. Odvtedy uplynulo 6 rokov. Slúžim Bohu v cirkvi a rozprávam svoj príbeh mladým ľuďom, aby mali možnosť žiť svoje životy inak a spoznať Boha uprostred svojich ťažkostí. Mám všetko, po čom som vždy túžil – krásnu ženu, nádhernú dcérku, domov, priateľov. Aj keď je niekedy život ťažký, už na to nie som sám. On je vždy tu.
Jaroslav Hladík
Pozretia: 91,746 , Dnes: 13
