FIRE production

3 Najdôležitejšie črty zrelého služobníka (1.čásť)

3 Najdôležitejšie črty zrelého služobníka (1.čásť)Jedna vec je obrátiť sa, druhá dozrievať v Krista, teda v zréleho učeníka. Jedným sa staneme, druhým sa stávame. Veľa ľudí sa zastaví niekde na pol ceste, alebo nevedia ako sa ďalej posúvať. Preto vzniká táto séria článkov: ” Najdôležitejšie črty zrelého služobníka”. Chcem s vami zdieľať tie najdôležitejšie veci, ktoré som sa roky učil s Božou pomocou. Ovplyvnili môj život k dobrému a veľmi mi pomohli. Ako prakticky, tak aj vo vzťahoch, službe a aj duchovne.

1. Skrýty základ – Komôrka 

Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.
(Mat 6:6 )

Nič nie je tak dôležité ako mať oddelený čas s Bohom v “komôrke”. Miesto, kde sme sami s Bohom na modlitbe a v Božom Slove. Osobný vzťah s Bohom je zákald. Treba si ho strážiť neustále, každé obdobie aj každý deň počas celého života. Nemali by sme ho nikdy zanedbať. 

Bez tohto skrytého zákaldu, ktorý nikto nevidí, je služba pre každého nebezpečná! Hlavne preto, lebo už ju nebudeme robiť z Boha ale zo seba …  A URČITE je len otázka času, kedy človek buď vyhorí alebo odpadne.

Služba je ako strom a “komôrka” predstavuje korene. Keď bude mať veľký strom plytké a malé korene, búrka ho ľahko vyvráti a jeho pád bude veľký.

Preto, hoci je tento základ skrytý, je o to dôležitejší. Tak ako sú dôležité korene pre zdravý a pevný strom. 

Pre mňa osobne je komôrka miesto, kde som sám s Ním. On načúva mojmu srdcu a ja Jeho. Komôrka je ako PANCIEROVÝ BUNKER, kde sa chodím skryť a načerpať novú silu od Boha. Plus, v komôrke sa smeruje a kalibruje moje srdce, aby som išiel správnym smerom. Bez tohto by svet aj diabol zmietli moju vieru ako nič.

Nejdem do komôrky preto že musím alebo preto že chcem požehnanie, ale preto lebo chcem Jeho. On sám je v skutočnosti tým najväčšim pokladom, ktorý môžem získať.

A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (Mat 22:37)

Kedže som o osobnom vzťahu už veľakrát písal a nechcem ostať iba pri jednom základe, určite  odporúčam prečítať na túto tému tento článok:

(Výšiel aj veľmi zaujmavý film, Valečný Kabinet – War room, na túto tému.)

2. Úcta – otvára dvere

Absencia úcty je hlavný problém, kvôli čomu staršia generácia duchovných vodcov neuvoľňuje  generáciu mladých do služby.

V prorkovi Malachiášovi je napísané :

A obráti srdce otcov na synov a srdce synov na ich otcov… (Mal 4:6a).

Potrebné je aj aj. Tiež, aby sa srdcia otcov, teda staršej generácie, autorít, obrátili k mladšej a neriešili len vlastné veci, ale mladšiu generáciu uvoľnovali do služby. Odhaľovali ich dary a povolania, povzbudzovali ich a smerovali v láske a úcte. Božím smerovaním.

No teraz by som sa chcel sústediť na obrátenie sŕdc SYNOV K OTCOM. Teda mladšej generácie k staršej.

Istú dobu môjho života som sa veľmi divil, prečo mám na tak veľa miestach zavreté dvere slúžiť. Hoci ta túžba vo mňe horela doslova neuhasiteľne.

Úprimne, nemal som nedostatok ani schopností, ani poznania, ani skúsenosti a horlivosti …

Stretol som jedného brata, ktorý má službu Otcovho srdca v ČR. On mi povedal niečo, čo ma výrazne ovplyvnilo a otvorilo mi oči a tiež veľa dverí do služby.

Cti si otca i matku – to je prvé prikázanie so zasľúbením ,
aby ti bolo dobre, a aby si dlho žil na zemi.
(
Ef 6:2-3)

Vtedy som pochopil novú hĺbku tohto verša, akú som tam nikdy pred tým nevidel. Jediný zdravý spôsob ako prijať požehnanie otcov je PREJAVOVAŤ im ÚCTU. Bez ohľadu na to, či s nimi vo všetkom súhlasíme, alebo vidíme veci inak (čo určite ÁNO ako nová generácia a nové víno). Aj keď urobili chyby voči nám alebo iným, je to otázka STABILNÉHO POSTOJA ÚCTY.

Ak z nás otcovia budú cítiť úctu a že nám môžu dôverovať, vypôsobí to v nich vieru, že sa im neobrátime chrbtom a nepoužijeme to proti nim. Potom nám prirodzene predajú požehnanie/dedičstvo/otvoria dvere.

Je tiež normálne, ak príde čas, aby synovia opustili “domov otcov”. Ale postoj úcty by mal ostať stabilný a nezmenený – bez ohľadu na okolnosti. Ja osobne si hovorím, “za všetky dobré veci som vďačný a v dobrom na ne spomínam a zlé odpúšťam a zabúdam.”

Článok k téme úcty: 

 

Uctite si vŠetkých 

Všetkých uctite…

(1Pet 2:17a )

Raz keď som sledoval Todda White ako všetkým ľudom prejavuje úctu a lásku a hovorí im akí sú užasní, hoci žijú veľmi hlboko v hriechoch, okultizme, smilstve a ešte neviem v čom všetkom, zarazilo ma to. Ako to, že to tak úpimne zo srdca môže hovoriť? Chcel som to pochopiť. Veď nebolo na nich skoro nič dobrého, čo by si to bolo zaslúžilo.

Dôvod, prečo to robil bol, že videl kým sú v SKUTOČNOSTI VO SVOJEJ PODSTATE. Ľudia stvorení na JEHO OBRAZ. To, že videl tento základný fakt ho viedlo k tomu, aby im prejavil úctu. Následne mu to otváralo dvere sa za nich modliť a hovoriť im o Ježišovi.

V úcte potrebujeme mať VŠETKÝCH – veriacich, aj náboženských ľudí, neveriacich, hriešnikov, nepriateľov, politikov, teroristov … áno viem … ale to je Nebeské kráľovstvo.

Úcta neznamená, že súhlasíme s ich skutkami,
ale ctiť si fakt, že  sú stvorení na BOŽÍ OBRAZ. 

A tým premáhať zlo dobrom.

Úcta tak isto neznamená podporovať zlo alebo proti nemu nebojovať, ale ctiť si tých ľudí ako Božie stvorenie.

3.) Pokora vs. PÝCHA

V momente, keď si niekto o sebe začne myslieť že je viac ako niekto iný v akejkoľvek inej forme… padne. Preto “beda človeku, ktorý zažije úspech skôr, ako je na neho pripravený.”

Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.
(Jak 4:6)

Pyšní ľudia sú protivní. Nikomu sa nechce byť v prítomnosti pyšného človeka, ktorý sa nad neho vyvyšuje… je to minimálne neprijemné. Predstavte si, že niekomu takému by ste otvorili dvere, aby slúžil a ovplyvňoval ľudí. Bil by ich svojím správaním a nakazil svojimi postojmi…

Čím viac mi Pán Boh otvára dvere, v čím väčšej Božej moci chodím, čim viac ľudí ovplyvňujem…. tým VIAC sa musím chrániť pred PÝCHOU. Skoro stále musím pamätať na to, že to všetko je LEN BOŽIA MILOSŤ A JEHO DOBROTA, ktorá sa deje kvôli nemu a nie kvôli mne. Ja mu len dávam priestor žiť cezomňa. Neurčuje to dokonca ani moju IDENTITU alebo HODNOTU. Takisto, ani moje pády či úspechy ju nedefinujú – ale Boh sám.

Moja hodnota je stabilne určená tým, že Ježiš za mňa zaplatil SEBA. Nič viac, nič menej … je to DAR. Ten si skutkami nemôžem zaslúžiť.  Viac v článku :

V momente keď by som spyšnel, Boh môže “pozastaviť kohútiky jeho moci”. Následne by som kvôli tomu padol.

Pokora nás chráni. Keď sa niečo stane, neberiem si veci osobne ale predkladám ich Bohu. Odpúšťam. Mnou to nezatrasie, ak mi niekto niečo povie a tiež sa mi nezrúti život, keď urobím chybu…

Jeden môj pastor zvykol hovoriť “POKORA Z DEFEKTU UROBÍ EFEKT”. Človek ak je pyšný padne. Zlyhanie a neprávosť ho rozbije. Ale ak je pokorný, obráti sa to na dobré a ani sa ho to nedotkne. Raz jeden brat “prorokoval” druhému veci, ktoré boli mimo. Ale kvôli pokore, sa to vyriešilo a opravilo, bez zbytočnych zranení.

Jedného môjho kámoša dosť škaredo dali “dole zo služby”. Kvôli jeho pokore to ním neotriaslo. Kdežto ak by bol pyšný, mohlo by ho to zruinovať a skončil by zahorknutý na kresťanov.

EGO alias PÝCHA je najväčší nepriateľ pre každého kresťana. No KRISTUS je jeho najväčší priateľ. Vysvetlím :

Tri cesty

Sú tri spôsoby ako môžme vidieť seba a druhých. Pýcha, malomyseľnosť a pokora.

PÝCHA vidí druhých za nižších od seba – za nikoho. Ale má identitu a môže poznať svoju hodnotu, napr. ako Božie dieťa.

MALOMYSEĽNOSŤ vidí druhých ľudí za výšších od seba – vidí ich hodnotu. Ale nemá žiadnu identitu, hodnotu, pokladá seba za nič.

POKORA vidí druhých ľudí vyšších od seba, ale pritom pozná svoju hodnotu, identitu.

Presne taký bol KRISTUS. Poznal kým je. Božím Synom. Ale napriek tomu sa sklonil a “umýval svojim učeníkom nohy”.(Ján 13) Videl ich vyšších od seba. A tým nám dal príklad ako žiť. Druhých vidieť vyšších od seba, skloniť sa k nim, umyť im nohy… Ale počas toho si bol vedomý toho, kým je. Toto nie je poníženie ani malomyseľnosť, ale pravá POKORA.

Veľmi veľa ľudí ulieta buď do jedného zlého extrému alebo druhého zlého extrému. A to je len kvôli tomu, že tomuto základnému princípu nerozumejú. Skutočným problémom malomyseľnosti a pýchy je EGO – JA. Kdežto skutočným riešením je žiť a pozerať sa na všetko skrze to, že sme v KRISTOVI a JEHO REPREZENTUJEME. Ale o tom pokračovanie v druhej části článku.

Ešte jedna vec: Cez PYŠNÉHO človeka Boh nebude chcieť konať a cez MALOMYSEĽNOSŤ mu to človek nedovolí. Ale ak máme skutočnú POKORU, kde poznáme svoju IDENTITU a HODNOTU, ale zároveň sa vieme SKLÁŇAŤ k druhým ľudom a im slúžiť, v tom je sila.

ZÁVER – Najdôležitejšie črty zrelého služobníka 

Komôrka, úcta a pokora. Určite by mali patriť k najdôležitejším črtám každého kresťana. Verím tomu, že aj vám pomôžu, keď ich prakticky aplikujete. Ja osobne som v procese rastu a učím sa  ísť do ešte väčšej hĺbky týchto vecí v mojom  živote. Nasledujúci článok bude o ďalších dôležitých črtách ako Božia láska… a vôbec, nechajte sa prekvapiť. 🙂

Budťe veľmi požehnaný BOŽÍ SLUŽOBNÍCI. 🙂

Martin

 

“ÚCTA A POKORA OTVÁRAJÚ DVERE”

1,932 total views, 5 views today

10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *