Prebudenie na Hebridách
Najväčším ostrovom Hebríd je ostrov Lewis and Harris, ktorý leží pri severozápadnom pobreží Škótska. Lewis je meno severnej často ostrova. Od roku 1828 Boh z času na čas vo svojej milosti navštevoval Lewis prebudením.
Roku 1949 bol duchovným farnosti v dedine Barvas reverend James Murray MacKay. Celé mesiace sa on aj vedúci jeho zboru modlili za vyliatie Ducha. V jednej malej chalupe žili dve sestry _ Peggy Smithová, ktorá mala Osemdesiat štyri rokov a bola slepá, a jej sestra Christine Smithová, osemdesiatročná a zohnutá artritídou. Nemohli chodiť na bohoslužby, ale dlhú dobu sa vo svojej chalupe modlili, aby Boh zoslal do Barvasu prebudenie.Obidve sestry sa menovite modlili za ľudí v ostatných domčekoch pozdĺž dedinských ulíc. Milovali svoj zbor a rešpektovali svojho duchovného, ale túžili po novom Božom navštívení. Boh im dal zasľúbenie: „Ja vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem“ (Iz 44,3). Sestry Smithové sa za toto zasľúbenie modlili dňom i nocou.
Na druhom konci Barvasu sa tri krát týždenne večer v jednej stodole schádzalo k modlitbám za prebudenie sedem mladých mužov, bez toho že by vedeli o modlitbách týchto dvoch sestier Smithových. V súlade s Iz 62,6-7 uzavreli s Bohom zmluvu, že Mu nedoprajú kľud, dokiaľ nepošle prebudenie. „Na tvoje hradby, Jeruzalem, ustanovil som strážcov. Celý deň a celú noc, nikdy nesmú mlčať; vy, ktorí upozorňujete na Hospodina, nedoprajte si pokoja! Ani Jemu nedajte pokoja, kým neupevní Jeruzalem a nespraví ho chválou na zemi.“ (Iz 62,6-7). Na modlitbách zotrvávali z mesiaca na mesiac.
Raz večer vzal mladý diakon Bibliu a prečítal ostatným mladým mužom kľačiacim na kolenách Ž 24,3-5: „Kto smie vstúpiť na vrch Hospodinov? A kto sa postaviť na Jeho svätom mieste? Človek nevinných rúk a srdca čistého, ktorý si dušu neobracia k márnosti a krivo neprisahá. Dostane požehnanie od Hospodina a spravodlivú odmenu od Boha svojej spásy.“ Diakon povedal ostatným: „Bratia, nie je to len pretvárka čakať tak večer čo večer, pokiaľ my sami nie sme v poriadku pred Bohom?“ Pozdvihol ruky k nebu a vykríkol: „Ach, Bože. Sú moje ruky čisté? Je moje srdce rýdze?“ náhle padol tvárou k zemi. Stodolu naplnilo úžasné vedomie Božej prítomnosti. Boh „v ich životoch uvoľnil prúd nadprirodzenej moci.“ Do ich duší bola vyliata krv Ježiša Krista a očistila ich (1J 1,7). Toho večera ich spytovala Božia svätosť a oni vo svojich životoch uvideli skutočnosti, ktoré by si nikdy neuvedomili.
V ten deň ráno dal Boh jednej sestre Smithovej videnie. Peggy Smithová uvidela kostoly plné ľudí, aj mladých, a stovky sa ich valili do kráľovstva. Uvidela uprostred trónu Baránka, ako v ruke drží kľúče nebies (Zj 5,6; Mt 16,19). Peggy Smithová upozornila Rev. MacKaya, že jej Boh ukázal, že pošle veľké prebudenie.
Pastor aj zboroví vedúci sa modlili znovu a znovu niekoľko mesiacov. Rev. MacCay cítil vedenie, aby na zimu pripravil vo svojej farnosti misijnú kampaň. Otázkou bolo, koho by mal pozvať. V septembri sa zúčastnil konventu v Strathpeffere a požiadal rečníka, Dr. Toma Fitcha, aby mu doporučil niekoho, kto by prišiel na Hebridy a usporiadal tam niekoľko zhromaždení. Dr. Fitch mu povedal, že v Edinburghu je duchovný Rev. Duncan Campbell, ktorý vie gaelsky a je ochotný usporadúvať misijné ťaženia.
Keď Campbell prišiel, na móle ho čakal Rev. MacCay a dvaja starší. Campbell po búrlivej plavbe tak bledý, že jeden zo starších pochyboval, či vôbec bude môcť kázať.
Ten večer Campbell kázal o „múdrych pannách“ a ďalší večer o „bláznivých pannách“. Druhé zhromaždenie skončilo v úplnom tichu. Boh hovoril k ľudským srdciam. Na záver Campbell zástup prepustil a budova sa vyprázdnila. Náhle sa však dvere kostola znovu otvorili a jeden starší požiadal Cambella, aby prišiel ku dverám. Celé zhromaždenie stálo vonku, ľudia boli tak uchvátení Duchom, že nechceli odísť. Neodolateľná moc Svätého Ducha priťahovala z domov aj ostatných, ktorí sa zhromaždenia nezúčastnili. Na mnohých tvárach sa zrkadlila hlboká úzkosť.
Campbell pozval všetkých do kostola. Úžasná Božia prítomnosť bola tak skutočná, že nespasení ľudia začali úzkosťou stenať a v pokání sa modlili. Dokonca aj kresťania pociťovali tiaž svojej hriešnosti…
(Wesley L. Duewel: Oheň probuzení, str.199-200, EIRENE 1997)
Zdroj : http://proroctvo.blogspot.sk/