FIREproduction.sk

Prístup Boha, Biblie a kresťana k iným náboženstvám

Ako asi Boh pristupuje k iným náboženstvám? Ako Biblia pristupuje k iným náboženstvám? A ako by kresťania mali pristupovať k iným náboženstvám?

Na úvod v tomto článku nebudem hovoriť o náboženskom zmýšľaní/duchu, o tom už sú dva články na tejto stránke, ktoré odporúčam prečítať. Teraz by som chcel písať o iných náboženstvách (náboženských skupinách, organizáciách, systémoch a vierovyznaní…), ktoré spadajú pod pohanské, ľudové alebo svetové náboženstvá, ako sú hinduizmus, budhizmus, islam, šintoizmus, new age a mnohé iné náboženské systémy.


Prístup Boha a Biblie

Ako Boh a Biblia pristupujú k týmto náboženským systémom a ľudom v nich? Na začiatok chcem povedať, verím tomu, že Boh hľadí v prvom rade na srdce a úprimní sa mu páčia, a takisto vie, kde sme sa narodili, a aké sme mali poznanie, ale to nás automaticky neprivádza k Bohu (nespasí). Určite nechcem nikoho odsúdiť, to nie je mojím cieľom.[1] Tak isto som úprimný veriaci a chcem hľadať Pravdu a hovoriť ju v láske, bez ohľadu na to, či mi niekto dá alebo nedá „LIKE“. Ježiš nás učí, aby sme všetkých ľudí milovali, vrátane našich priateľov, rodičov, susedov, nepriateľov a určite aj ľudí z iných náboženstiev a s inými názormi. To, že niekoho milujem, ešte neznamená, že s ním musím aj súhlasiť, či už s jeho správaním alebo zmýšľaním. Podobne aj Boh, On je dobrý, miluje nás, dokonca aj keď sme zlí.[2]

Stručne o Božej láske 

Boh nekompromisne miluje každého človeka, dobrého aj zlého, či Ho pozná alebo Ho nikdy nespozná.[3] Napríklad tak ako my, hoci naše deti niekedy neposlúchajú, niekedy ujdú z domu, zašpinia sa v blate, tak ich stále napriek tomu máme radi. Tak potom o čo skôr má Boh rád všetkých ľudí.

Boh miluje bezpodmienečne každého človek a na 100 %, či je dobrý alebo zlý, pretože všetci ľudia sme stvorení Ním na Jeho obraz a na Jeho podobu. Miluje nás na 100 % už len preto, že sme (existujeme). Božia láska k nám nie je podmienená našimi skutkami alebo názormi. Ale fakt, že nás Boh miluje, to nás automaticky nespasí, nezmieri s Bohom ani neodpustí hriechy, iba v pokání nám Ježiš odpúšťa naše hriechy.[4] O tom neskôr…

Na začiatok, čo o tom hovorí Stará ZMLUVA (desať Božích prikázaní)

Je pozoruhodné ako veľa ľudí sa odvoláva na desatoro a nevedia vymenovať z pamäti ani 5 prikázaní. Je to síce časť zo Starej zmluvy, ale má svoj hlboký význam, lebo Stará Zmluva je tieňom budúcich vecí (aj terajších novozákonných). Boh nadprirodzene s divmi a zázrakmi, a mocou (napr: desať rán na Egypt) vyviedol Izraelský národ z otroctva v Egypte, potom ich vyviedol na púšť, kde s nimi uzavrel takzvanú Starú zmluvu (alebo Mojžišovu). Boh doslova z oblaku na hore hovoril počuteľne svoje slová celému Izraelu (Ex 19:22). Prvé prikázania v tej zmluve boli:

Boh hovoril všetky tieto slová: (1) Ja som Pán (JHWH), tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! (2) Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Pán (JHWH), tvoj Boh, Boh žiarlivý,  … (Ex 20:1-4)

Prvú vec, čo by sme si mali uvedomiť je, že základ vzťahu s Bohom je zmluva. Boh sám chce ísť do zmluvy s nami ľuďmi.

Každý jeden človek bol stvorený pre vzťah s Bohom, bez ohľadu na to kde sa narodil, čo robil, čo povedal a v čo verí. Takto sme stvorení, na Jeho obraz a na Jeho podobu. Bez Neho nikdy nenájdeme skutočný zmysel života a naplnenie, prečo sme sa narodili, a prečo žijeme. Tak ako nádoba na vodu, pokiaľ ju nenaplnia, tak nesplní účel pre ktorý bola vytvorená. On túži po tom, aby sme JEHO osobne poznali a aby sme s Ním mali vzťah (osobný).

Najdôležitejší a prvý pilier tejto zmluvy je však, že len On sám bude naším Bohom a nijaký iný boh. Prečo?

Ak je Bohom Pán, nasledujte Ho, ak je ním Bál, choďte za ním!

Asi o sedemsto rokov neskôr, v roku okolo 800 pred Kristom, keď Izrael odpadol znova od Boha, povstal jeden z najmocnejších prorokov, Eliáš. Ich odpadnutie nebolo v tom, že by úplne prestali uctievať Boha, ale uctievali popritom aj Bála (iného boha). Čo bol kanánsky boh plodnosti, často zobrazovaný ako býk. Teda uctievali aj Boha (JHWH), ktorý ich vyviedol z Egypta, aj kanánskeho bôžika plodnosti Bála.

Kvôli tomu prišli tri roky sucha a haldu. Neprišlo to kvôli Bohu, ale kvôli tomu, že Izrael odpadol od Boha.[6] Je to asi rovnako zlé, ako keď sa žena vydá za muža a popritom spí aj s iným. Kvôli tomu povstal Eliáš, ktorý ich prorocky varoval pred týmto suchom a vyzýval Izraelský ľud aby sa obrátil späť, len k Bohu. Po troch rokoch sucha sa stretli na hore Karmel s bálovými služobníkmi (420), kde Eliáš pred celým ľudom hovorí: „Dokedy budete ťahať na dve strany? Ak je Bohom JaHWe(H) nasledujte Ho, ak je ním Bál, choďte za ním!Dohodli sa, že urobia test. Boh, ktorý je skutočne Bohom, zošle oheň z neba na oltár. Najskôr vzývali svojho boha Bálovi proroci, ale boli maximálne neúspešní…

V čase pokrmovej obety pristúpil prorok Eliáš a povedal: Pane, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech sa dnes spozná, že ty si Bohom v Izraeli a ja tvojím služobníkom, a že všetky tieto veci konám na tvoj pokyn. Odpovedz mi, Pane, odpovedz, aby tento ľud spoznal, že ty, JaHWe(H) si Boh a znovu si získavaš ich srdce. V tom spadol Pánov oheň, strávil spaľovanú obetu, drevo, kamene i prach a vodu v priekope vysušil. Keď to všetok ľud uzrel, padol na tvár a vyznával: JaHWe(H) je Boh, JaHWe(H) je Boh…  Nebo sa postupne zatiahlo mrakmi, zadul vietor a spustil sa mohutný lejak. Acháb nasadol do voza a odišiel do Jezreela. (2Kr 18:36-40 a 45)

Ako som už skôr spomenul, Boh túži po osobnom vzťahu s nami. Je to podobné ako v manželstve. Manželstvo nie je len papier, ale zmluva. “Ja som celý tvoj a ty si celá moja, a spolu sme jedno, a už nebudeme žiť rozdelene.” Spôsob ako ide s nami Boh do vzťahu je cez ZMLUVU s Ním. Ak tú zmluvu porušujeme a máme aj iných bôžikov, tak pre Neho je to asi rovnako zraňujúce, ako keď jeden z partnerov v manželstve je neverný tomu druhému (Ez 16). Sám si povedz aké by to bolo pre teba zraňujúce. Tak je to aj pre Neho, keď máme my iných bohov. Späť k prvému prikázaniu, presne preto Boh hovorí, že On sám má byť naším Bohom a žiaden iný. To potom vysvetľuje aj prečo sa predstavuje aj ako žiarlivý Boh.

Ľudia, ktorí zastávajú názor zjednotenia náboženstiev, často nerozumejú tomuto prikázaniu a Božiemu srdcu. Základom vzťahu a zmluvy s Bohom bolo, že len On bude mojím Bohom a žiaden iný.[5]

Vzťah kresťanov k pohanským náboženstvám

 Pavol si zastal do stredu Areopágu a povedal:

Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní. Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu bohu. Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte. Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: Veď sme jeho rodom. Nuž, ak sme Božím rodom, nesmieme sa nazdávať, že božstvo sa podobá zlatu, striebru či kameňu — výtvoru ľudského umu a zručnosti.  Boh skončil s časom nevedomosti a teraz ľuďom hlása, aby všetci a všade robili pokánie. Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil. Všetkým o tom poskytol spoľahlivý dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych. (Sk 17,22-31)

Pavol, keď sa postavil uprostred Areopágu plného oltárov gréckych bohov, neodsudzoval ich náboženskú horlivosť, lebo robili úprimne, čo poznali. Hoci ho nepoznali, ctili si Ho. Z toho sa dá veľmi dobre odraziť a zvestovať evanjelium.

Pavol zdôraznil, že Boh nás stvoril a my sme ľudia, čo dýchajú, hýbu sa, tak predsa Boh nemôže byť socha z kameňov. Dokonca dovolím si tvrdiť, že také sochy nepribližujú nás k Bohu, ani nespôsobujú, že máme viac Jeho priazne, ale skôr tie kamene berú našu pozornosť od skutočného Boha, ktorý je blízko k nám, stará sa o nás a dáva nám pohyb, dych aj existenciu.

Dokonca Boh nebude ani nejaká neosobná vyššia energia, ako si to dnes mnohí predstavujú. Ak by Boh bol len nejaká vyššia energia, tak by nebolo možné, že by sme my, ľudské bytosti, mali osobnosť. Poviem to takto stručne: “nemôžeš dať niečo, čo nemáš“. Energia (elektrina, gravitácia) sama o sebe nemá osobnosť, ale osoba má energiu (silu – niečo urobiť).

Bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil

Pavel napriek ich úprimnosti im kázal o Ježišovi, cez ktorého Boh bude súdiť svet a pokánie. Niekedy počujem: “A keď budhisti, hinduisti, pohania alebo ateisti žili dobrý život, nemôžu byť spasení?” Samozrejme, že môžu skrze Krista, veď preto prišiel. Boh nebude súdiť svet podľa našej vlastnej spravodlivosti a toho, ako sme my dobre žili, ale podľa spravodlivosti Ježiša. Inými slovami, k dokonalému Bohu sa dostaneme iba cez dokonalú obeť. Ak si to niekto nemyslí, tak prosím…

(Misia veľakrát chcela zobrať ľudom aj kultúru v ktorej sa narodili, ale to nebolo správne. Určite sa máme obrátiť srdcom k Bohu a od hriechu, ale neutrálnych alebo dobrých vecí sa nemusíme vzdať, ale máme do nich priniesť Božie kráľovstvo.)

Dobrá správa?

Pavel im nekázal, že im prišiel povedať “dobrú správu”, že žijú v poriadku, lebo sú úprimní, horliví a nábožní ľudia. Prehlásil im, že Boh “skončil s časom nevedomosti a dal všetkým ľudom, a všade hlásať, aby robili pokánie“. Pokánie nie ako príkaz, ale je to pozvánka navrátiť sa k Bohu skrze Krista a opraviť svoj život.

Článok : Čo je evanjelium

Boh poskytol dôkaz, že Ho vzkriesil z mŕtvych.

Najlepšie potvrdenie evanjelia je potvrdenie mocou a znameniami. Evanjelium nie je ľudská správa, ktorá by povstala z výmyslu ľudí. Ale správa od Boha na záchranu celého sveta. Preto Boh určil nadprirodzené znamenia, ktoré budú veriacich sprevádzať ako potvrdenie posolstva (ak nejakého veriaceho nesprevádzajú, kladiem si otázku, kde je chyba? V Božom slove nie…).

Tých, čo veria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať zlých duchov a hovoriť novými jazykmi. Budú brať do rúk hadov a keď vypijú aj niečo smrtonosné, neuškodí im. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú. (Mk 16:17-18)

Ježiš, keď poslal svojich učeníkov do celého sveta, tak im dal nadprirodzené znamenia, ktoré ich majú doprevádzať ako potvrdenie. (Čo sa týka brania hadov a pitia jedov, nemyslím si, že tým Ježiš myslel, že také veci majú na počkanie predvádzať. Dva krát v živote sa mi akurát stalo, že ma štipla včela (áno od takého malého sa začína) a keď som v modlitbe prehlasoval tento verš, tak mi noha/krk nenapuchli, ani žiadny náznak toho štipnutia som tam nemal…). Jedna kamarátka ktorá to videla sa tiež čudovala, ale bola zároveň aj veľmi povzbudená.

Vzbura v Efeze – neučinili ničoho zlého

V Efeze sa vzbúrili remeselníci, lebo ich remeslo vyrábania modiel a zisk boli ohrozené prebudením. No pisár vydal zaujímavé svedectvo o kresťanoch:

Priviedli ste totiž týchto mužov, hoci sa nedopustili svätokrádeže a ani sa nerúhali našej bohyni. (SK 17:38)

Pravdu v láske 

Evanjelium stále potrebuje byť kázané v láske, ale zároveň aj v pravde. Nemôžme oddeliť jedno od druhého. Pravda bez lásky je tvrdá a láska bez pravdy je zase slepá. Nie je správne zahodiť pravdu evanjelia kvôli láske, ale ani lásku kvôli pravde evanjelia.

Je úplne v poriadku a správne mať dialóg a vzťah s ľuďmi z iných náboženstiev. Nepristupovať k nim povýšenecky alebo s odsúdením a hlavne nehlušiť sa navzájom!!! Potrebujeme zachovať úctu a lásku k nim, ale aj hovoriť a žiť pravdu evanjelia. Križiacke výpravy boli tiež istý druh „evanjelizácií“ a boli maximálne neúspešné… (asi zla metóda 😀 )

Každý má pravdu

V dnešnej dobé často rozšírená predstava, že každý má pravdu (čo sa týka náboženstva)! Myslím, že lacnejší výrok medzi dnešnými svetonázormi ani neexistuje. Máte právo veriť čomukoľvek chcete, ale to ešte neznamená že máte Pravdu. Môžete veriť tomu, že zem je plochá, alebo že je kocka, alebo vlastne vôbec neexistujeme a celé je to len ilúzia… Môžete veriť, že sa reinkarnujete a budete žaba, alebo zomriete a budete v raji so sedemdesiatimi pannami. Alebo môžete veriť, že budete strom, alebo len tak blúdiaci duch…

Spýtam sa takto. Je ten stôl pred tebou vesmírna loď? Čo by si si myslel o človeku, ktorý by to tvrdil… Čo by si si myslel o človeku, ktorý na čiernu farbu povedal biela a na modrú farbu červená? Ak to, že každý má pravdu, sa nedá uplatniť na takéto malé veci, tak o čo neskôr na väčšie veci.

Samozrejme teraz z časti poznávame, úplne príde až keď Ho uzrieme tvárou v tvár (1Kor 13). Niekedy sa môže líšiť pohľad na tú istú vec, no konečná pravda existuje. A jediný kto ju môže povedať je sám Boh.

Je možné zjednotenie náboženstiev?

Ako už bolo spomenuté, sú ľudia, čo zastávajú myšlienky zjednotenia náboženstiev a že nad tým všetkým je nakoniec jeden a ten istý Boh, všetky náboženstvá vedú k jednému Bohu, podstatná je láska.

Áno, pravda je tá, že je len jeden Boh. No ak by všetky náboženstva viedli k tomu jednému a istému bohu, tak prečo každý z nich hovorí o inom konci (predstave o večnom živote)? To je podľa mňa argument, ktorý tento náboženský relativizmus vyvracia.[5]

Chaos v predstavách

V rôznych náboženstvách sú rôzne predstavy o Bohu, no väčšina z nich hovorí o jednom univerzálnom bohu – bohu vesmíru, alebo o Stvoriteľovi, veľkom duchovi. Dávané sú mu rôzne mená, je veľmi VZDIALENÝ, NEZNÁMY, ZAHMLENÝ, často veľmi VEĽKÝ a NEURČITÝ. Preto sa ľudia zvyčajne utiekajú k niekomu menšiemu, alebo viditeľnému (napr. modly v Aeropágu). Otázka aký je reálne? Akej je podstaty, kto je?  Verím tomu, že na rozlúštenie tejto zložitej hádanky existuje jediná osoba v celom vesmíre. Tou je Ježiš Kristus z Nazareta.

Buď Ježiš bol klamár alebo hovoril pravdu. Buď bol blázon, ale na blázna veľmi múdro a súvislo hovoril, a v múdrosti predbiehal vtedajších učiteľov. Ak bol podvodník, tak prečo by tak miloval ľudí, že sa až za nich obetoval. Nič telesné by z toho nemal. Bol vysokých morálnych hodnôt a vplyvu s Božskou autoritou. Ak bol Ježiš reálne tým, kým hovoril, že je, tak je Božím Synom a Jeho slová sú odpoveďou.

Nová zmluva – Zjavenie Otca v Synovi

Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Syn, Boh, ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil. (Jn 1:18)

Boha Otca žiaden človek so svojimi fyzickými očami nikdy nevidel. No Ježiš reálne fyzicky chodil po zemi v Izraeli pred dvomi tisícmi rokmi, tak ako to predpovedali proroctvá. Jeden z dôvod prečo, aby nám ukázal aký je Otec. On je zjavená Božia láska k nám ľuďom (Jn 3:16). Teda, ak v skutočnosti chceme spoznať Boha, potrebujeme sa pozrieť na Ježiša. („Kto mňa videl, videl Otca.“ Jn 14:9)

Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja, Syn človeka? A oni povedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že Jeremiáš, alebo niektorý z prorokov. Povedal im: A vy čo hovoríte, že kto som ja? A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. (Mt 16:13-17)

Článok: Kto je Ježiš?

Kto je Ježiš? (Jeden článok o tom už je napísaný „Ktože sa nám to narodil“.) Je len jeden z prorokov, múdrych rabínov, morálny vzor alebo nejaký guru, alebo je tým, čo o sebe hovorí? Boží Syn.

Ježiš nám prišiel ukázať Otca a jediný spôsob ako Ho môžeme rozpoznať je, že nám Ho Otec ukáže/zjaví. Na prvý pohľad si to môže odporovať, ale práve naopak, ukazuje ako to funguje. Ježiš zjavuje Otca, ale bez pomoci Otca ho nespoznáme. Peter sám od seba (telo a krv) nespoznal, že Ježiš je Boží Syn. Spoznal to tak, že mu to Otec zjavil počas toho ako trávil čas s Ježišom. Ak chceme poznať Otca potrebujeme tráviť čas s Ježišom.

Ukázať/zjaviť znamená, že Boh niečo niekomu (nadprirodzene) v srdci odkryje a on to pochopí – je mu to jasné. Preto aj Peter tak rýchlo reagoval na jeho otázku.

(Ako byť teraz s Ježišom?  1) na modlitbe alebo 2) v Písme (Jn 5:39), 3) medzi učeníkmi JK (Mt 18:20)).

Záver

Boh chce mať osobný vzťah s ľuďmi skrze zmluvu. Ak máme iných bohov, bôžikov alebo iné duchovné veci okrem Boha, pre Neho je to rovnako zraňujúce, ako keď je manželovi neverná manželka. Biblia je záznam Božieho slova a zmluvy, preto je taká dôležitá. Kresťania sa nerúhali iným náboženstvám. V pravde, láske, moci a úcte kázali evanjelium a pokánie. Bez toho aby ich niekto označil, že niekoho odsudzujú. Je správne mať dialóg s ľuďmi iného náboženstva, ale to neznamená, že musíme odhodiť pravdu Evanjelia.

Ježiš prišiel presne preto, aby nám zjavil Otca, ak sa na Neho pozrieme, tak Ho uvidíme.

 Na ďalšie štúdium odporúčam článok: Vedu všetky cesty k Bohu?

 


Dodatok : 
A čo viera Moslimov v Alaha, je to to isté ako Boh v Biblii?

Ježiš jej povedal: Ver mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme nebudete sa modliť Otcovi. Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov. Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili. Boh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde.  (Jn 4:21-24)

Moja osobná odpoveď sú Ježišove slová: “Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov.” Osobne si myslím, že sa modlíme k tomu istému Bohu, ale oni Ho NEPOZNAJÚ.[7] Podobne ako Aténčania ctia oltárom NEZNÁMEHO boha, ktorého im Pavel zvestoval. A presne toho, ktorého nepoznajú, Ježiš prišiel aby Ho zjavil, aký On v skutočnosti je. Toto Mohamed určite neurobil vo svojom učení.

No ako Ježiš povedal, Boh hľadá modlitebníkov v Duchu a v Pravde, na túto tému by som odporučil ďalšie dva články:

1.) Čo je náboženstvo? (Pasca náboženstva)

2.) Čo sú chvály? (Božia prítomnosť) 

Dedičom zasľúbení je Izák nie Izmael.

A povedala Abrahámovi: Vyžeň túto dievku i jej syna, lebo nebude dediť syn tejto dievky s mojím synom, Izákom. (1M 21:10)

Dobrá správa v tomto odmietnutí je to, že Boh dal svojho Syna Ježiša, aby sa aj moslimovia mohli stať dedičmi zasľúbení, ktoré boli dané Abrahámovi. Prečo to je tak? 1) Preto, aby sa nikto zo svojej vlastnej zásluhy nemohol stať spravodlivý (pýcha). 2) Preto, lebo všetci nejako zhrešili a sú vinní pred Bohom.

Proroctvo a zasľúbenie, ktoré bolo dané Abrahámovi, bolo dané jeho potomkovi, ktorý povstal nie z tela, ale zo sily zasľúbení (ducha).

Mohamed vs. Mesiáš

Lebo svedectvom Ježišovým je duch proroctva. (Zj 19:10b)

Prečo Mohamed nemal byť Boží prorok? Hlavný dôvod práve preto, lebo neuznáva Ježiša za Mesiáša. Mohamed sa narodil v roku 625 po Kristovi, to už bol čas Novej zmluvy. To, že uznával, že je iba jeden najvyšší Boh, je dobré a správne, ale uznával aj Boha Izraelovho (Jahve)? Prečo Boh Otec zjavil Petrovi, že Ježiš je Boží Syn a Mohamedovi nie, ak je tiež jeho prorok? Bežní ľudia si mysleli, že Ježiš je iba jeden z prorokov, ale tí, ktorí boli k Nemu blízko, vedeli kým je v skutočnosti, že je niekým omnoho viac.

Duch proroctva, ktorý je od Boha, svedčí o Ježišovi a potvrdzuje Ho. Potvrdzuje Ho ako Mesiáša. Príklad, keď Ježiš hovoril so samaritánkou pri studni a jej prorokoval nejaké veci zo života, ktoré nemohol nijako vedieť, tak ona potom v meste rozhlasovala: “Poďte, vidzte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila, či nie je on Kristus.” (Jn 4:29)

Ďalší príklad, prvé stretnutie Natanaela s Ježišom:

Potom videl Ježiš Natanaela ísť k sebe a povedal o ňom: Hľa opravdivý Izraelita, v ktorom nieto lesti. Natanael mu povedal: Odkiaľ ma znáš? Ježiš odpovedal a riekol mu: Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa. Natanael odpovedal a riekol mu: Rabbi, ty si ten Syn Boží! Ty si ten kráľ Izraelov! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod tým fíkom, veríš? Väčšie veci ako to uvidíš. (Jn 1:48-51)

Ježiš odhalil tajomstvá Natanaelovho srdca, ktoré možno nikto iný nevedel. Preto to spôsobilo, že Ho Natanael rozlíšil, že On je skutočne Syn Boží! Duch proroctva potvrdzuje Ježiša. Keď to nepotvrdzuje Ježiša ako Syna Božieho, jediného prostredníka medzi ľuďmi a Bohom, tak to nebude duch proroctva od Boha.

Judaizmus – Obrátenie židov

Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov, a tak bude celý Izrael spasený, ako je napísané: Prijde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba. (R 11:25-26)

Verím tomu, že toto proroctvo sa naplní a židia takisto príjmu svojho Mesiáša, ktorého odmietli. Izraelu určite ako kresťania môžme byť veľmi vďační za duchovné dedičstvo. No ako hovorí Pavel: “mám zármutok a neprestajnú bolesť za ich neprijatie svojho Pána”. Rim 11 o tom veľmi dobre hovorí.

Posledné roky celosvetovo povstáva silné Mesiánske hnutie a služba židom, čomu sa veľmi teším.

(Judaizmus je pokračovanie učenia farizejov a zakonníkov, istý výklad Starej zmluvy)

Iné náboženstvá vs. Biblický Ježiš
Iné náboženstváBiblický Ježiš
Pohanské náboženstvá založené na mýtoch a predstavách, ktoré síce obsahujú veľa duchovných a nadprirodzených prvkov, ale žiadne z nich sa reálne nestali… (napr. Hinduizmus, myrtov kult, grécke a egyptské božstva)Ježiš reálne žil a chodil po tejto zemi, konal verejne zázraky ako nikto iný a všetci o tom vedeli, lebo to bolo verejné. (Sk 26:26)
Mohamed prehlasoval, že ho Boh/Alah poslal, ale nekonal žiadne zázraky. Iba predpovedal niektoré veci.Ježiš takisto prehlasoval, že Ho Boh poslal, ale konal zázraky AKO NIKTO INÝ, očistil malomocných, vzkriesil mŕtvych, vyháňal nemých démonov…
V islame nikto nevyháňa Božou autoritou démonov.Ježišovi učeníci bežne vyhnali démonov a uzdravovali chorých, tak ako Ježiš (robia to i dnes a bude toho stále viacej a viacej)
Mohamed bol násilnýJežiš bol milujúci, nesebecký a obetavý
Zomrel na horúčku (nečakane)Ježiš zomrel a na tretí deň bol vzkriesený podľa proroctiev. To, že vstal, to dokazovalo, že Jeho učeníci s Jeho učením v odvahe a Jeho moci naplnili svet. Dokonca až položili za túto svoju vieru život. Ak by to bolo klamstvo, neurobili by to a priznali by sa.
Hinduizmus prezentuje boha (brahma) ako všetko a všade – taký MIX všetkého, aj zla, aj dobra a neosobnú všadeprítomú bytosť.Boh síce dáva existenciu všetkému, ale má takisto konkrétne črty. Najskôr je osoba, prirovnali by sme Ho k dobrému Otcovi. Takisto je Svätý a nenávidí zlé, hriech…
Vo veľa náboženstvách si božstvo vyžaduje obety a často aj veľmi kruté, preto aby si získali priazeň istého bôžika a aby vám nič zlé neurobil.Boh dal obetovať svojho Syna za teba, lebo ťa miluje a chce ťa požehnať.

Pavel Hanes mi raz na moju otázku odpísal:

Najdôležitejšia kresťanská kontrola náboženstva a spirituality spočíva vo vzťahu k Ježišovej obeti na kríži. Toto je pre všetky nekresťanské spirituality absolútnym pohoršením…


 
Odkazy : 

[1] Ak sa však niekto urazí na pravde, tak za to nie som zodpovedný,
som zodpovedný hlásať pravdu v láske…

[2] Mat 5:45

[3] Samozrejme nie preto, že by to bola Božia vôľa, Boh chce aby ho všetci ľudia spoznali a boli spasení. R 5:10, Láska Agapé (v gréčtine), ktorá sa používa pre označenie Božej lásky, je nekompromisná.

[4] Sk 2:38 a Sk 3:19

[5] Často ľudia, ktorí majú názor za zjednotenie kresťanstva s inými náboženstvami, veľakrát nemajú ani základné biblické poznanie. Maximálne, keď tak, tak matne počuli nejaké biblické príbehy, „najlepšie“ videli v televízii. Kdeže to, že by ešte úprimne hľadali Boha a skúmali Písmo, ktoré je Jeho slovom. Boh tieto slová nenapísal na dosku niekde tajne, keď bol s Mojžišom, tieto slová zneli z hory Horeb, keď na neho zostúpila Božia sláva ako dym a oheň, a ľud keď ich počul, tak sa až triasol.[5] Odkaz na tú časť v Biblii je dole. Predstavte si, keď sa to dialo, aká bázeň (rešpekt, úcta) musela na celý dom Izraela zostúpiť, keď Boh k nim prvýkrát prehovoril počuteľným hlasom a prvú vec, ktorú im prikázal, že On (JHWH) sám bude ich Bohom a nebudú mať iného boha. To bol základ zmluvy, vzťahu, „manželstva“ medzi nimi a Ním. Potom neskôr vážne Boh napísal svojim prstom na kamennú dosku tie slová a dal ich Izraelu na svedectvo, aby si ich stále pamätali. Preto aj tie dosky potom nosili v truhle zmluvy.

[6] 2Kr 18:19

[7] Allah  Webové definície

  1. Alah je arabské slovo označujúce Boha, ktoré používajú Arabi všetkých vierovyznaní na označenie najvyššej božskej bytosti. Slovo má špecifický význam v hlavných monoteistických náboženstvách, kde označuje jediného Boha, stvoriteľa vesmíru.

 

2,285 total views, 1 views today

11

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *