RECENZIA
Autorom novej knihy o evanjelizácii je Filip Mazúr, ktorý v nej rozoberá svoj osobný príbeh a premenu. Premenu z náboženského a tvrdého človeka, ktorý odsudzoval a nemal rád druhých ľudí. Na človeka, ktorý je motivovaný Božou láskou a súcitom k strateným…(Poznajú vás podľa lásky)
Láska je najdôležitejšia v kresťanstve ale aj pri evanjelizácii. Veď Boh kôli LÁSKE poslal svojho Syna na svet, aby za neho zomrel a spasil ho. Ale ako by to malo vyzerať v praxi? Ako by sme mali milovať druhých ľudí?
Presne o tom sa dočítate v tejto novej knihe. Jednoducho, hlbší a praktický návod ako sa stať svetlom sveta. 🙂 Verím tomu, že túto knihu by si mal prečitať každý, kto chce porásť v tom ako byť „svetlom sveta“.
Osobne sa poznáme s Filipom už viac ako 6 rokov. Začínali sme spolu evanjelizovať, zažívali sme veľa dobrodružstiev, veľmi silnú Božiu prítomnosť ale aj nadprirodzené zabezpečenia a prvé zázraky uzdravenia na ulici. Ale aj odmietnutia a mladické „kotrmelce“.
Spätne keď sa pozriem, tak si uvedomujem, že bolo pre mňa veľmi obohacujúce jeho priateľstvo a som veľmi rád, že sa rozhodol vydať knihu práve o evanjelizácii. 🙂
Martin
Správny postoj srdca a správne zámery (1. Kapitola)
Jedna z príčin, prečo naša služba zdieľania evanjelia je neefektívna, je to, že máme nesprávny postoj a zámery v našom srdci.
Evanjelium podľa Lukáša, 11. kapitola, verš 44:
„Beda vám zákonníci a farizeji, pokrytci, že ste ako neoznačené hroby, a ľudia nevedia, že chodia po nich.”
Verš 46:
„Aj vám zákonníkom beda, že neznesiteľné bremená uvaľujete na ľudí, a sami sa tých bremien nedotýkate ani len prstom.”
Verš 52:
„Beda vám zákonníkom, že ste vzali kľúč poznania; sami ste nevošli, a ktorí chceli vojsť, tým ste prekážali.”
Evanjelium podľa Lukáša, 12. kapitola, 1. verš:
„Vtom, keď sa zišlo zástupu na tisíce, takže šliapali po sebe, začal hovoriť predovšetkým svojím učeníkom: Varujte sa kvasu farizejov, to jest pokrytectva.”
Môj príbeh pokrytca
Bol som znovuzrodený kresťan, ktorý sa práve chystal na strednú školu. Boh ma už dávnejšie povolal (keď som mal 16 rokov) cez videnie do služby evanjelistu, ale ja som nekázal evanjelium a cirkev, ktorú som navštevoval, mi dala poznanie náboženského Boha a nie živého. Keď som prišiel na strednú školu, myslel som si o sebe, aký som zapálený pre Boha, ale v skutočnosti som bol zapálený farizej plný kvasu, ktorý by vás pri prvom odmietnutí poslal do pekla.
Nemiloval som skutočne ľudí. Mojím poňatím lásky bola tvrdosť a to takým štýlom, že som hovoril ľuďom o tom, že idú do pekla, ale keď ma odmietli, radoval som sa, že tam idú. Prvé dva roky ma moji spolužiaci nenávideli, mal som len jedného kamaráta a patril som k tým, ktorí boli čiernymi ovcami triedy. Mnohí ma doslova nenávideli. Prečo? Bol som voči ním pohŕdavý a mal som k nim postoj ako „ja som ten svätý a vy tí hriešni; mňa Boh uznal, vás nie; ja som ten, čo ide do neba a vy tí, ktorí idete do pekla” – pýcha.
Doslova som nimi pohŕdal, nebavil sa s nimi, lebo som sa bál, že sa pošpiním ich hriechmi, ak sa stanú mojími priateľmi. Miesto toho som sa utiahol do kúta a čítal kresťanské knihy s vedomím „oooo aký som svätý a veľký príklad pre ľudí, čítam si sväté knihy a nezdieľam s nimi hriechy ich života.”
Viete čo? Bol som plný kvasu. Ešte aj to poznanie, čo som mal, bránilo ľuďom prežiť slobodu. Ľudia sa mi posmievali, nadávali mi, že som jehovista. Raz som mal písať sloh a v tom slohu som odsúdil triednu učiteľku, že ide do pekla, samozrejme nie priamo, ale tým náboženstvom, čo som písal v slohu, som jej jasne ukázal, že tam smeruje. Vôbec som neukázal Kristovu lásku. A keď mi napísala, že nemám pravdu, že nesúhlasí, tak som sa radoval, že som prenasledovaný pre Krista. Pritom som bol prenasledovaný pre vlastnú hlúposť.
Tá najhoršia vec, ktorú môžete urobiť, je myslieť si, že ste lepší ako tento svet a ľudia okolo vás, na základe toho, čo robíte, koľko toho robíte, dokonca ako žijete. Nemusíte mať ani jeden hriech, ktorý má tento svet, ako alkohol, cigarety, cudzoložstvo atď…, ale ak ste náboženský pokrytec, ste horší ako neveriaci. Lebo neveriaci pácha zlé veci z viery, že to, čo robí, je správne, ale vy klesáte na viere viac ako neveriaci, lebo robíte veci, o ktorých si nie ste istý. Ako to viem? Lebo človek, ktorý žije v náboženstve, nemá čisté svedomie. A pretože nepozná Boha a nemá s Ním vzťah, nemôže chodiť vo viere (Rimanom 14).
Ako sa to zmenilo?
Kniha Prísloví, 25. kapitola, verš 11:
„Ako zlaté jablká na strieborných podnosoch je slovo povedané v pravý čas.”
Verš 15:
„Trpezlivosťou možno presvedčiť knieža, a jemný jazyk láme kosti.”
Verš 20:
„Kto spieva piesne smutnému srdcu, je ako ten, čo vyzlieka odev za studeného dňa a leje ocot na ranu.”
Verš 21 a 22:
„Keď je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho chlebom, ak je smädný, napoj ho vodou; lebo tak mu zhrnieš žeravé uhlie na hlavu a Hospodin ti odplatí.”
Možno premýšľate nad tým, čo to má spoločné s tou premenou, ktorá nastala v mojom živote. Ako s tým súvisia tieto verše? Je len jedno slovo, ktoré to vystihne a to je láska. Začal som budovať vzťah s Bohom, ale netvrdím, že to bolo také, aké by to malo byť. Dokonca som ešte stále nemal zjavené evanjelium, ale jednú vec, ktorú som si uvedomil, bolo, že ak aspoň to jediné, čo môžem urobiť, je byť ich priateľom, tak sa musím stať normálnym. Viete o tom, že Ježiš bol normálny a miesto toho, aby viac času trávil v chráme, trávil čas so zlodejmi a prostitútkami? Trávil s nimi čas tak, že ich uzdravoval, vyučoval a hlavne chcel im zjaviť lásku Otca a preto Ho všetci nasledovali. Ja som viac času trávil vo svojom imaginárnom chráme, keď som sa od nich oddeľoval; ako s nimi.
Jednoducho som sa stal normálnym a to učinilo zázračný prielom a stal som sa obľúbeným. Netvrdím, že som neurobil chyby, dokonca ešte dva roky po škole ma Boh viedol poprosiť jednu spolužiačku o odpustenie. Ale začal som byť normálnym, normálne nadprirodzeným, aspoň tak, ako som to dovtedy vedel. Aby bolo jasné, ešte stále som bol veľmi poznačený náboženstvom, ale Boh ma začal lámať a to začalo meniť veci. V našom odbore som mal dokonca dvoch spolužiakov, ktorí sú dodnes mojími veľmi dobrými priateľmi a vždy sa veľmi teším na stretnutie s nimi.
Začal som s nimi chodiť von, zdieľať svoj život. Je toho veľmi veľa, čo by som mohol popísať. Ale začal som sa jednoducho priateliť so spolužiakmi a obľúbil si ich. Keď dnes hovorím o strednej škole, musím povedať, že to bolo jedno z najlepších období môjho života. Samozrejme, zažil som utrpenie a rôzne veci, ale keď premýšľam nad tou srandou, ktorú som zažil so spolužiakmi. Mnohí ľudia mi dnes hovoria: „Nechápem, my sme takú strednú školu nemali.”
Postupom času som s niektorými zdieľal evanjelium, dokonca som sa za niektorých modlil. Pamätám na jeden školský výlet, kde bola aj jedna spolužiacka, ktorá zažila veľmi ťažké veci v živote a konrétne v tom období to bolo s ňou také lé, že všetci hovorili, že sa potrebuje dať dokopy, lebo už ničí samú seba.
Jeden deň som bol s ňou sám na chodbe a začali sme sa rozprávať (neviem, či som ju náhodou nenašiel plakať na stoličke) a povedal som jej to, čo som vnímal od Boha a opýtal sa jej, či sa môžem modliť. Položil som na ňu ruku a modlil sa. Zrazu odomňa utiekla. Povedal som si: „Čo už, aspoň som nabral odvahu a urobil krok viery.” Išiel som do izby a po chvíli prišla za mnou a nič nepovedala, iba mi ukázala mobil s napísanou správou ”ĎAKUJEM, ŽE SI SA MODLIL, VÁŽIM SI TO.” Hovorím si: „To je pecka, priniesol som jej Boží dotyk.”
Po nejakom čase som sa stretol s mojou najlepšou kamarátkou zo strednej školy (vtedy sme už mali strednú školu za sebou a ona bola na vysokej škole.) Ja som bol v meste, v ktorom študovala, pretože môj mentor tam mal vtedy zhromaždenie a tak som sa rozhodol, že tam pôjdem. Potom som sa stretol so spolužiačkou a cítil som, že jej mám vybaviť odvoz do mesta, z ktorého jej išiel autobus do jej dediny. Hádajte, kto bol šofér? Manželka môjho mentora a spolujazdec jeden z mojich najlepších priateľov, ktorý je veľmi požehnaný Boží muž. Každý z nás sme mali cestu jej smerom.
Cez cestu sme sa veľa rozprávali o zázrakoch, o Bohu a ona počúvala. Potom sme prišli do Popradu a išli sme sa najesť. Keď sme odchádzali, manželka môjho mentora vytiahla 50 eur a zaplatila celý obed. Celý čas sme čakali hovoriac: „Pane, hovoríme o zázrakoch, o tebe a nič sa jej nedotýka.” No keď manželka môjho mentora vytiahla 50 eur a zaplatila za všetkých, moja spolužiačka ostala v šoku a nevedela pochopiť, ako je možné, že niekto také v dnešnej dobe dokáže urobiť. Počas celej cesty na stanicu to so mnou rozoberala a ja som to pochopil. Láska je kľúč. To, čo sa jej dotklo, bol skutok lásky, nie slová presvedčenia.
Tak obyčajná vec ako zaplatenie obedu a človek má dotyk, na ktorý, aj keby chcel, nezabudne. Po strednej škole alebo ku koncu strednej školy mi ľudia povedali a napísali do pamätníka: ”Filip, si jediný človek z tejto triedy, ktorý ostal počas strednej taký, aký je a bol sám sebou a nehanbil sa zato.” A podobné veci. Narážali na to, že som kresťan. Aj keď prvé dva roky to tak nebolo, ale v druhom roku ma Boh začal lámať a začal prichádzať prielom.
Pamätám si ešte na jeden moment, keď sme mali prestávku a spolužiačky sa ma začali pýtať na cirkev, na to, aká to je cirkev, ktorú navštevujem a Duch Svätý ma ovládol a ja som im začal hovoriť o Bohu. Spolužiak sa ma snažil zastaviť a spolužiačka sa do neho obula, že nech ma nechá, že to chce počuť. Neskôr mi povedala, že keď som hovoril tie slová, tak ju veľmi priťahovali, že nechápe, čo to je. Ste náboženský farizej? To vôbec nevadí. Ja som bol jeden z najväčších, ale Pán má milosť aj pre farizejov, veď predsa najväčší apoštol bol farizej z farizejov a Boh ho zmenil. Premeňte svoje zmýšľanie a učiňte skutočné pokánie. Začnite budovať svoj vzťah s Bohom a začnú sa diať zmeny.
Poznajú vás po láske
Evanjelium podľa Jána, 13. kapitola, verš 35:
„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.”
(Niektoré preklady hovoria: „podľa lásky vás poznajú.”)
Niektoré časti cirkvi, tým, čo dnes vyučujú, zakoreňujú do ľudí nesprávne postoje. Ľudia nechcú naše evanjelium, pretože z nejakého dôvodu vycítia, že je to konzumné evanjeliu.
Prečo to hovorím? V tejto časti knihy sa pozrieme na nesprávne zámery srdca. Tieto nesprávne zámery vychádzajú z nesprávnej viery a vyučovania.
Aké sú to zámery, ktoré môžu zmariť naše zdieľanie evanjelia?
Prvou chybou, ktorú vidím, že robí cirkev, je, že sa snaží ľudí konvertovať na kresťanstvo. Keď sa pozriete na koreň týchto vecí, tak zistíte, že táto vec plodí ďalšie zlé zámery, o ktorých vám poviem neskôr.
Prvotným problémom v tejto veci je, že kresťanstvo nie je náboženstvo. Pokiaľ sa budete pozerať na kresťanstvo ako na náboženstvo, ľudia budú na vaše evanjelium reagovať odporom, pretože im budete chcieť zobrať ich vieru a nahradiť inou. Ale ľudia nemajú nahradiť nesprávnu vieru inou, lepšou, ale vzdať sa lží a prijať z lásky pravdu. Kresťanstvo nie je náboženstvo. Náboženstvo v mojom porozumení je niečo mŕtve, čo nepozná Boha. Každé náboženstvo hlása božstvá, pre ktoré musíte niečo robiť, aby vás nepotrestali, musíte urobiť niečo preto, aby ste si zaslúžili ich náklonnosť. Ich Boh nehovorí k nim. Nie sú založené na skutočnej láske. Ich koreňom je pád človeka. Zatiaľ čo koreňom kresťanstva je vzťah s Bohom, ktorý siaha do záhrady Eden. V kresťanstve Boh prestrel pred vás bohatý stôl a pozýva vás stolovať s Ním a hovoriť a prijímať od Neho dobré veci.
Keď sa snažíte niekoho len konvertovať na kresťanstvo, nemáte postoj lásky, pretože sa ho snažíte presvedčiť, že máte pravdu, ale Ježiš to takto nerobil. Ako to robil Ježiš? On zdieľal Otca s ľuďmi a Otec potvrdzoval toto posolstvo mocou. Na základe zjaveného srdca lásky, ľudia dokázali reagovať nasledovaním Krista. Keď stratíte obraz o kresťanstve ako o náboženstve, všetko sa zmení. Ježiš jednoducho miloval a nič od toho nečakal. Táto láska bola tak mocná, že Ho nasledovalo tisíce ľudí. Ježiš sa nesnažil telesnou silou konvertovať ľudí z judaizmu na kresťanstvo. Ježiš im prišiel dať zjavenie Otcovej lásky.
Na základe tohoto zjavenia sa každý mohol rozhodnúť, či chce vstúpiť do úžasného vzťahu s Bohom. Pre mňa je slovo konvertovať slovom, ktoré znázorňuje sebectvo. Prečo? Lebo sa snažíme konvertovať ľudí do cirkvi, ale máme ich viesť k Bohu. Dúfam, že každý z vás pochopí moje srdce a to, čo myslím. Ľudia už sú presýtený ľuďmi, ktorí sa ich snažia obrátiť. Ľudia potrebujú prežiť lásku Ježiša Krista a vašou úlohou nie je ich obrátiť, to je úlohou Ducha Svätého. Zjavte im skutočného Krista a Duch Svätý ich obráti, ale nie do nejakej budovy, ale k Otcovi a do Jeho vzťahu.
Druhou vecou, ktorú som spozoroval ako chybu je, že kážeme evanjelium nato, aby rástla cirkev a zväčšil sa náš zbor. Po tom, ako som spoznal Ježiša si ani neviete predstaviť, ako mi táto vec príde nechutná a nečistá. Pretože má nečisté zámery. Chceme naplniť budovu, ale nie kráľovstvo. Netvrdím, že množstvo je zlé, ale niečo vám poviem. Nejde o množstvo v cirkvi, ale o množstvo v kráľovstve. Samozrejme, je prirodzené, že zdravá cirkev rastie. Ale viete, čo je zaujímavé? Zdravá cirkev nekáže evanjelium, aby dostala ľudí do budovy a mala viac ľudí na zhromaždení a mohla finančne prežiť, ale káže preto, aby vyprázdnila peklo a naplnila nebo. Káže z lásky a to je to, čo vám chcem celý čas povedať a verím, že to čo hovorím, teraz úplne správne pochopíte.
Láska nehľadá svoj vlastný prospech, skutočná láska hľadá prospech kráľovstva. Ísť a urobiť evanjelizáciu len preto, aby sme boli veľká cirkev, je sebecké. Veľkou cirkvou sa stanete, ak budete chcieť urobiť kráľovstvo veľkým. Našou úlohou nie je budovať organizácie na tejto zemi, ktoré sa stanú inštitúciou, ktorá naberá nových členov do svojich rádov, a potom sa z nich stanú členovia cirkví, podpíšu členskú zmluvu a môžu sa zaradiť do tej a tej cirkvi. Našou úlohou je nechať Ducha Svätého, aby budoval cez nás živý organizmus. Cirkev je rodina a aj v normálnej rodine sa deti plodia z dôvodu lásky.
Treťou vecou je, že evanjelizácia nie je príležitostná alebo častejšie praktizovaná akcia cirkvi. Je to životný štýl, ktorý máte žiť každý deň.
Skutky apoštolov, 2. kapitola, verš 22:
„Mužovia izraelskí, počujte tieto slová: Ježiša Nazaretského, muža, ktorému Boh vydal pred vami svedectvo mocnými skutkami, zázrakmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh činil skrze Neho medzi vami.”
To, že z evanjelizácie sa stáva jedna možno aj tri akcie do týždňa, ktoré vykonáme, zjavuje skutočný postoj a zámery nášho srdca. Pretože zdieľanie evanjelia, evanjelizácia, nie je akcia, ktorú urobíme raz za nejaký čas. Ako som už hovoril, je to váš život a namiesto akcie je to reakcia. Reakcia na čo? Na Božiu lásku, ktorú ste prežili. Jednoducho, nejde nezdieľat tak mocné dielo lásky vo vašom živote. Keď má človek tento postoj v srdci, evanjelizácia nie je pre neho naplánovanou akciou. Keby toto cirkev pochopila, keby to pochopili aspoň dvadsiati kresťania zo sto, cirkev by rástla rapídnym spôsobom, pretože by porozumeli, že to je jednoducho ich život a zdieľali by evanjelium všade, medzi kolegami, v práci, medzi spolužiakmi. Cirkev si myslí, že stačí pozvať raz za čas pár známych evanjelistov a tým urobí veľkú prácu.
Bohužiaľ, dovoľte, aby som vyjadril svoj názor. Nemyslím si, že evanjelizácie sú odpoveďou na rast. Ak majú fungovať evanjelizačné kampane, musí nastať najprv zmena zmýšľania v cirkvi ohľadom toho, čo to znamená život evanjelia. Akú žatvu chce cirkev žať na kampaniach, keď nevie žať žatvu v ich okolí, možno žatva našich susedov, priateľov, kolegov. Niekedy mám pocit, že cirkev zoberie jeden veľký kombajn z garáže a začne žať pole, na ktorom nie je zrelá úroda alebo ešte horšie žiadna úroda, iba prázdne pole, aby jednoducho prevetrala a ukázala, že má kombajn. Potom ho vráti do garáže a kombajn tam odpočíva ďalších 5 rokov a neprinesie žiadnu úrodu do kráľovstva.
Ak máme byť efektívna cirkev, musíme začať žiť ako Ježiš, tak ako v tom verši, ktorý hovorí, že Boh Ježiša potvrdil pred ľudom. Prečo Ho potvrdil? Lebo žil ako Syn a žil tak každý deň, nie pár dni v týždni. Nebola to pre Neho výnimočná akcia, ktorá sa konala raz za čas. Bola to Jeho prirodzenosť.
Takže evanjelizácia nie je akcia, ale reakcia.
Štvrtou vecou je zneužitie evanjelia na svoje obohacovanie a prospech. Môže sa to týkať obohatenia v oblasti financií, môže ísť o naše ego, kedy sa chceme stať kresťanskou „superstar“, môže ísť o pozíciu. Tieto veci zranili veľa ľudí. Zažil som evanjelizáciu, z ktorej aj ľudia vo svete boli pohoršení a vrhala zlý obraz na Boha. Celá tá akcia bola iba o tom, ako vyzbierať a vytiahnuť z ľudí čo najviac peňazí. Bol som tak rozhorčený, že som vstal a odišiel. Skutočné evanjelium na tejto akcii nezaznelo ani v desiatich minútach. Stále bolo iba počuť: „Ten zasial tisíc dolárov a zožal desaťtisíc.” Nič o láske a spáse. Urobilo to viac škody ako požehnania. Typickým príkladom človeka, ktorý chcel zneužiť evanjelium a jeho moc, bol čarodejník Šimon, ktorému zrejme Filipovo účinkovanie prinieslo veľké finančné straty.
Skutky apoštolov, 8. kapitola, verše 17-23:
„Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého. Keď Šimon videl, že sa Duch Svätý udeľuje kladením rúk apoštolov, priniesol im peniaze a prosil: Dajte aj mne takú moc, aby každý prijal Ducha Svätého, na koho položím ruky. Odpovedal mu Peter: Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží. Nemáš podiel ani účasť na ňom, lebo tvoje srdce nie je úprimne pred Bohom. Preto sa kajaj z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca, lebo vidím, že si ako horká žlč a spútaný neprávosťou.”
Podľa môjho porozumenia a toho, čomu verím, je v tejto kapitole ukázané to, že Šimon nebol znovuzrodený kresťan. Peter hovorí, že v jeho živote je prevrátenosť, že je ako horká žlč (závisť) a je spútaný neprávosťou. Čo tým Peter myslel? To, že tento človek žil v okultizme a chcel dar Ducha Svätého zneužiť vo svoj prospech. Tento človek mal zlý zámer v srdci a ani nečítame, či sa neskôr obrátil. Je dokonca ďalej napísané, že prosil, aby sa Peter modlil za neho, aby ho nič zlé nepostihlo. Z toho vidíme, že tento človek naozaj nemal dobré zámery. Keby to tak bolo, tak by úprimne oľutoval tú vec, sám prosil Boha o odpustenie a vzdal by sa okultizmu a čarodejníctva vo svojom živote.
Piatym zlým zámerom srdca je vaše zlé motivovanie. Čím si motivovaný? Aj ja som padol do tejto pasce. Zrazu nie ste motivovaný láskou a rozmnožením kráľovstva, ale ide vám o výsledky, na základe ktorých vás ľudia uznajú alebo pochvália.
A potom vznikajú semináre o tom, ako mať lepšie výsledky, ktoré majú kvalitné a pravdivé vyučovanie, ale naučia ľudí slúžiť nie z lásky, ale pre výsledky. Slúžite nie motivovaný láskou, ale vlastným výkonom. Netvrdím, že výsledky nie sú dôležité, sám sa zúčastňujem seminárov a učím sa mať lepšie výsledky, ale nerobím to kvôli sebe, alebo aby ma niekto uznával, či aby som sa mohol chváliť tým, že som uzdravil najviac ľudí atď.
Robím to preto, lebo milujem Boha, viem aký je úžasný a chcem, aby ľudia prežili a zažili Boha tak, ako sa mne dal poznať.
Šiestym problémom je, že mnohí kresťania kážu evanjelium len preto, že musia.
Nebolo by však svätejšie a spravodlivejšie pred Bohom kázať evanjelium preto, lebo chcete? Pretože láska vás vedie chcieť ho zdieľať s ľuďmi? Z lásky? Áno, dostali sme príkaz kázať evanjelium v Evanjeliu podľa Marka 16:15, ale uvedomte si, ak nasledujete Pána z lásky, Jeho príkaz kázať evanjelium bude pre vás veľmi ľahkým a budete doslova túžiť zdieľať tú užasnú, dobrú správu o milujúcom Spasiteľovi. Veď predsa, ak robíte niečo, čo nechcete robiť, činíte síce dobré ľuďom, ale vám to neprináša ovocie a nie je to Božia prirodzenosť a Ježišov charakter. Áno, ako služobník som sa musel naučiť postaviť proti pocitom a ísť. Ale to, o čom hovorím, je niečo iné. Ak milujete Boha a ľudí, pôjdete proti tomu čo cítite, čo prežívate.
Ale ak nechcete, tak radšej ostaňte doma a modlite sa, aby vám Boh zjavil svoju lásku. Raz mi Boh povedal: „Choď kázať evanjelium.” A ja som Ho ignoroval a v srdci som povedal: „Nechce sa mi hovoriť evanjelium.” Duch Svätý mi odpovedal: „Radšej ostaň doma a nekáž evanjelium, lebo pre mňa to bude niečo znamenať, ak to nebudeš robiť, pretože musíš, ale pretože chceš, že chceš naplniť Pánove poverenie, lebo Ho miluješ.”
Neviem, či si to všímate, ale v každej kapitole sa stále vraciame ku jednému koreňu, a to je láska. Chcem, aby ste neustále nad tým premýšľali. Nie nad láskou typu „mám ťa rád“ a podobne, ale nad láskou, ktorá sa obetuje z lásky.
Koniec prvej kapitoly.
(POZNAJÚ VÁS PODĽA LÁSKY)
Filip Mazúr
AK BY STE CHCELI CELÚ KNIHU, POZNAJÚ VÁS PODĽA LÁSKY,
NAPÍŠTE NÁM NA E-MAIL A MY VÁM JU ZAŠLEME V PDF, HNEĎ AKO VYJNDE.
Do „Predmetu“ uveďte: Kniha – Poznajú vás podľa lásky
[contact-form-7 id=“125″ title=“Kontaktný formulár 1″]
Viac o službe Gospel of Fire, ktorú založil Filip Mazúr:
