Ahojte! Volám sa Patrícia a rada by som vám prerozprávala môj osobný príbeh, ako som sa z vysmievania kresťanov obrátila k Bohu a zažila Jeho silnú lásku a prijatie. Dokonca Boh ma oslobodil aj zo seba nenávisti a z toho, že som nikdy nechcela mať deti ani manžela. Tak teda poďme asi od začiatku …
Lebo musíš …
Pochádzam z tradičnej kresťanskej rodiny. V mojom detstve som mala všetky sviatosti – od samotného krstu až po sviatosť birmovania.
Mám skvelých rodičov, ale pravdu povediac, neviedli ma k duchovnému životu ako napríklad chodievať na bohoslužby do kostola, modliť sa alebo byť na pravidelných spovediach.
Aj keď sme mali prípravu na prvé sväté prijímanie alebo birmovanie, rodičia mi nevysvetlili, prečo a z akého dôvodu by som mala absolvovať tieto sviatosti. Ich odpoveď väčšinou znela: „musíš“ alebo „bez birmovky ťa nemôžu zosobášiť v kostole.“ Nechcela som urobiť hanbu v rodine, stať sa čiernou ovcou, tak som ich počúvla a šla som … Pamätám si, ako v ten deň, keď sme oslavovali spolu s rodinou sviatosť birmovania, som sa mierne pripila.
Obdobie rebélie
Ako som nastúpila na strednú školu, zmenil sa môj život. Z malého nevinného dievčaťa sa stala rebelka. Myslela som si, že sa svet točí okolo mňa. Medzi kamarátmi som si rada obľubovala byť stredobodom pozornosti. Robiť si posmechy z ľudí, posudzovať ich (či už výzorovo alebo charakterovo) napĺňalo nielen mňa, ale aj partiu, ktorou som bola obklopená. Jednoducho povedané, svoju pozornosť som si získavala ponížením nevinných ľudí. Čím väčšia odvaha pred ľuďmi, tým viac ma kamaráti považovali za zábavnejšiu.
Jedného dňa, keď som po škole vystupovala z vlaku, zastihla ma kamarátka, ktorá sa mi pochválila, ako sa modlila doma k Duchu Svätému, aby som dobre zvládla písomku. To, čo sa mi hlavou preháňalo v tú chvíľu, bolo niečo absurdné! Brala som ju ,,s rezervou”, pretože bola aktívna katolíčka a ja zo ,,svätuškárov” som si robila srandu a poza chrbát som ich zosmiešňovala. Na ďalší deň cestou vo vlaku som spolužiačke hovorila o tej osobe, čo mi hovorila o tom, ako sa modlila, a robili sme si z nej srandu, že určite bude mať v školskej taške aj ruženec a Bibliu. Našim prekvapením bolo to, keď si raz k nám prisadla a vytiahla z tašky Božie slovo. Išli sme sa od smiechu popukať … Dnes viem, že to bolo od nás úplne hlúpe.
Za tých čias som sa cítila ako Pavol, ktorý prenasledoval kresťanov. Katolíci a kresťania sa mi stali priamym terčom výsmechu. Nechápala som ich, prečo by mali mať ,,opornú paličku” – Boha. ,,Či si nevystačia sami?” , pýtala som sa dookola samú seba.
Keď sa pozriem spätne, vidím tam jasný Boží plán. Ako Boh posielal do môjho života ľudí, aby som sa Oňho začala zaujímať.
Smäd po duchovnom svete
V mojom vnútri začal rásť smäd – chcela som nahliadnuť do duchovného sveta. Hľadala som literatúru typu mágie, čarov, okultizmu a špiritizmu. Jedným časom som chcela čítať ľuďom myšlienky. Pozerávala som na jednom televíznom kanály veštice. To, s čím som kŕmila svoje srdce, sa postupom času začalo prejavovať aj v mojom súkromí – nenávidela som samú seba. Nenávisť začala aj medzi mojou rodinou, hoci som nemala žiaden dôvod ich nenávidieť. Pár ráz mi prebehli myšlienky si spôsobovať rany rezaním na rukách. Bol to ako začarovaný kruh …
Postupné videnie z duchovnej slepoty
Poznáte to, keď ste už na konci vašich síl a potrebujete pomoc, kričíte na Boha, aby vám pomohol. Aj ja som to robievala. Háčik bol v tom, že som volala k Nemu len vtedy, keď som potrebovala pomoc. Ako som už spomenula na začiatku svojho príbehu, že som nebola ten typ človeka, ktorý sa modlí, ani pred spánkom.
Tápanie v tme
Pamätám si, ako deň pred skúškou som sa modlila (vtedy ešte pred obrázkom), že som až plakala, aby som mohla spraviť skúšku.
Na môj obdiv, modlitba bola vypočutá. Vtedy sa so mnou niečo pohlo; verila som, že keď budem mať pri sebe niečo ‚sväté‘, ochráni ma to pred zlom a bude sa mi dariť. Svoju peňaženku som si naplnila ‚svätými‘ obrázkami a dokonca som si kúpila aj náramok na ruku, na ktorom bol medajlón s Máriou a Ježišom. Dnes viem, že Biblia hovorí, že také veci už nepotrebujem na to, aby som mala Jeho požehnanie. Prichádzali do života pády, ale aj víťazstvá.
Život za hranicami
Po vyštudovaní strednej školy som sa rozhodla ísť pracovať do Nemecka spolu s mojím bývalým priateľom. Do mesta, do ktorého sme mali ísť pracovať, už býval aj môj brat s jeho manželkou a jeho švagrom.
Začali sme všetci spolu bývať. Zrazu som mala pocit slobody … Začala som si užívať život po diskotékach, flirtovaní s mužmi (aj keď som mala priateľa), sem-tam popíjanie po víkendoch, slávenie Halloweenu. Pýcha, zvýšené ego – áno, takýto bol môj stav duše. Napriek tomu som pociťovala vnútornú prázdnotu. Cítila som sa ako deravý pohár, do ktorého lejete vodu, no stále vám z neho preteká. Tie veci, ktoré som si myslela, že keď budem robiť, ma urobia šťastnou, ma neurobili. Opak bol pravdou.
Vnútorné volanie od Boha
V jedno ráno, ako som sa zobudila, prišla mi veľmi zvláštna myšlienka, nad ktorou som bola aj ja veľmi šokovaná, ale zároveň potešená. Veľmi som nad ňou premýšľala a prehodnocovala si mysľou, či mám ísť do toho alebo nie. Tá myšlienka znela: ,,kúp si Bibliu a začni ju čítať.” Keď si ju kúpim, budem ju čítať alebo skončí odložená niekde na poličke?, pýtala som sa samú seba. Nakoniec aj po prehodnotení názoru bratovho švagra som sa rozhodla, že si ju nakoniec kúpim. O pár dní neskôr prišiel za mnou môj brat a prezradil mi, že si objednal Bibliu. Neverila som vlastným ušiam, pretože môj brat bol podobný mne – tiež nechodil do kostola, nemodlil sa a rád si získaval pozornosť druhých. Prerozprávala som mu aj ja svoj vlastný príbeh o tom, ako mi bola vnuknutá myšlienka o zakúpení si Božieho slova. Zatiaľ, kým mi prišla moja Biblia, požičiavala som si bratovu a spoločne sme ju začali študovať.
Každým dňom som túžila viac nahliadať do stránok. Aj keď som veľa vecí nerozumela, neodradilo ma to od čítania.
Túžba prijatia Ježiša do života
S hodou okolností” som našla jednu stránku, na ktorej bola mapa po celom území Slovenska, kde ste mohli kontaktovať kresťanov, či už mailom, telefonicky alebo kontaktom na Fb. Keďže som si naplánovala dovolenku na Slovensku, stretla som sa s jedným mužom a jeho manželkou (s Martinom Kalivodom a Jarkou – zakladateľom stránky a služby). fireproduction.sk).
Sadli sme si na pizzu spolu v jednom nákupnom centre. A zrazu to prišlo! Otázka, či chcem prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa do života. Moja odpoveď bola jednoznačná: ÁNO, CHCEM! Viedol ma k modlitbe spasenia. V ten moment, ako som vyznávala Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa, moje srdce išlo doslova puknúť obrovskou láskou, ktorá ma naplnila. Veľmi som plakala … LEN JEŽIŠ, ako jediný mi dokázal naplniť tú prázdnu dieru, ktorú som mala na svojej duši. Ešte v ten večer som bola pokrstená Duchom Svätým a hovorila som novými jazykmi. Moje srdce sa rozpálilo pre Neho!
Krásne bolo ďalej to, že ako som odchádzala po tomto stretnutí, mi na mobile prišiel verš dňa z aplikácie Biblia:
„Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné:
1. Timotejovi 1:15
Ježiš Kristus prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich.“
Tak to ma už úplne zaklincovalo! Bola som si 100% úplne istá, že som spasená a spravodlivá skrze vieru v Ježiša Krista.
Zanechanie starého ja a nová v Kristovi – pokrstená
O pár mesiacov som sa dala pokrstiť biblickým krstom. Ešte pred samotným krstom som mala akoby vnútorný nepokoj a mala som rozhádzané myšlienky (vedela som už, že ide o duchovný boj). Túžba dať sa pokrstiť zvíťazila nad nepokojom.
Po vynorení z vody, teda po pokrstení, som znova pocítila vnútorný pokoj. Akoby predtým v mojej duši bola búrka a po krste sa búrka stratila a nastal jemný, pokojný vánok. Všetok strach, nepokoj a vzbura odišli. Svoje staré ja som zanechala, vstala som do mena Krista úplne nová.
Môj život sa zmenil doslova o 180 stupňov. Prijala som seba samú a už viac nepociťujem seba nenávisť. On mi ukázal, kto som v Ňom. Milujem Ježiša, ľudí a vlastnú rodinu. Boh mi dal úžasného manžela a máme jednu krásnu zdravú dcérku. Život bez Ježiša Krista by som už nevymenila.
Na záver výzva pre teba od Patrície
Akokoľvek chcete sami radikálne zmeniť svoj život bez Ježiša, možno sa vám to podarí, ale len na krátku chvíľu a znova upadnete do tých istých problémov, v akých ste boli. Dovoľte Mu niesť vaše bremená. Nebuďte pyšní, keď vám podáva pomocnú ruku.
Ježiš je reálny a je živý. Tak, ako zmenil nie len mne život, ale miliónom ľuďom po celom svete, tak chce zmeniť aj ten VÁŠ!
„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“
Biblia Matúš 7:7-8
-S láskou Patrícia
Ak by si chcel spoznať Boha a prijať ho za svojho Pána.
Pozretia: 11,431 , Dnes: 6
