A o duchovných daroch, bratia, nechcem, aby ste nevedeli. Viete, že keď ste boli pohanmi, chodili ste k nemým modlám, ako ste kedy boli vedení. Preto vám oznamujem, že nikto hovoriac v Duchu Božom nezlorečí Ježišovi anatema.
(1 Kor 12,1-3)
1.) Prvý kontakt s krst Duchom Svätým
Pred rokmi mi raz mi jeden človek medzi rečou spomenul, že jeden kamaráta, ktorého aj ja poznám, že vraj sa modlil v iných jazykoch. Teda vraj mu Boh dal sa modliť v cudzej reči. Zaujalo ma to, ale nejako som to neriešil, iba to zostalo vo mne uložené. Potom, keď som začal chodiť do zboru, mal som 15 rokov, a hoci som sa pokladal za kresťana, nevedel som toho veľa o Biblii a o Duchu Svätom. A ešte keď som v podstate iba sledoval, čo sa tam deje, videl som ľudí, ktorí majú nejaký zdroj sily a radosti, a tak isto, že oni praktický žijú s Bohom a majú veľa osobných a konkrétnych skúsenosti s Bohom. Niekto by mohol povedať, že vypočutá modlitba je iba náhoda. V tom prípade sa až veľmi často takéto náhody opakujú.
Pamätám si, že keď som prišiel prvýkrát na mládež, tak ľudia začali spievať chvály. Keďže ja som nikdy nebol na spievanie, tak počas toho ako oni chválili Boha, tak ja som si vytiahol mobil a hral som na ňom hry. Ku koncu chvál, ktoré trvali asi štyridsať minút, som zdvihol svoj zrak a videl som ako medzi ľuďmi je Boh, ako vánok (hebrejské slovo pre ducha je ruach a znamená – duch, dych, vánok). Najskôr som nechápal. Myslel som si, že sa mi niečo len zdá. Dnes viem, že to mi Boh dal videnie, otvoril mi duchovný zrak, aby mi ukázal, že je medzi nimi, wau.
Ale stále mi chýbal nejaký hmatateľný dôkaz. Aby Boh urobil nejaký hmatateľný nadprirodzený zázrak, aby som už viac nepochyboval. Raz, keď sme boli na klube (stretnutie pre stredoškolákov), bolo tam asi dvadsať ľudí, tak sme sa začali spoločne modliť, a len zrazu som počul, ako sa niektorí ľudia okolo mňa začali modliť v iných jazykoch. Bol som užasnutý a len som ich chvíľku sledoval. Bol to pre mňa tak hmatateľný dôkaz, že medzi nimi je Boh, až som si povedal: „Ak tu je Boh, tak tu musím chodiť!!!“. V Prvom liste Korinťanov je napísané: „Takže Jazyky sú na znamenie. A nie tým ktorí veria, ale neveriacim…“[1] Ten verš som vtedy ešte nepoznal, ale to, čo som videl a počul, bolo to pre mňa znamenie, že Boh je medzi tými ľuďmi, teda veľmi mi to pomohlo veriť.
2.) Čo to vlastne je a ako ho prijať?
Dovtedy mi však nikto nevysvetlil, ako by som mohol aj ja dostať tento dar, ako prichádza, alebo ako ho rozlíšiť. Sú rôzne spôsoby, ako ľudia môžu prijať tento dar od Boha. Prv som si totiž myslel, že „niečo“ sa zmocní mojich úst a nekontrolovateľne začnem hovoriť v cudzej reči, takto to ale nezvykne prichádzať. Sú však aj také prípady, no stále má človek slobodnú vôľu odmietnuť, nepoddať sa tomu… Duch Svätý nemá vo zvyku nútiť, to robia radi démoni. On zvykne inšpirovať, viesť alebo pudiť.[2] A tak isto prichádza aj dar hovorenia v iných jazykoch. Je to dar od Boha. Tak, ako Boh nikomu nevnucuje dar spasenia a odpustenia hriechov, tak isto ani dar hovorenia v iných jazykoch.
Je to veľmi užitočný dar. Okrem toho, že je to jedno zo znamení tých, ktorí v Neho uverili, tak isto týmto darom nám Pán pomáha modliť sa a uctievať Ho. Často sa totiž môžeme ocitnúť v situácii, kedy sa budeme cítiť slabí a nebudeme vedieť, ako sa modliť. Cez tento dar nám Pán pomáha modliť sa aj v našich slabostiach.[3] Diabol nechce, aby sme ho mali a vedeli ho používať, lebo tým sa stávame duchovne silnejšími a tým on stále viac a viac stráca „pôdu pod nohami“.
3.) Jednou vecou je niečo dostať a druhou to prijať
Ak by mi niekto dal kľúčiky od nového auta, to ešte negarantuje, že do neho sadnem, naštartujem a odídem. Dostal som síce tie kľúče, ale nepoužil som ich, neprijal. Pamätám si, že keď som bol na MK007 (Mládežnícka konferencia 2007), počas večerných chvál, úplne jednoducho s detskou vierou som poprosil Boha či by mi nedal ten dar. Dal mi ho a v momente, ako som to povedal, mi začali mysľou prebiehať cudzie slová. Žiaľ, nechal som sa oklamať a okradnúť, lebo vzápätí prišli pochybnosti a strach od Diabla: „Nie, to si iba niečo vymýšľaš!“.
Aby som sa náhodu nestrápnil, že si niečo vymýšľam, tak som nezačal hovoriť. Pritom kúsok odo mňa bol brat, čo mal dar výkladu jazykov. Takže Boh mi ho dal, ale ja som ho neprijal. Potom som sa dokonca trápil tým, že mi ho Boh nedal. To trápenie však bolo tiež od nepriateľa. My, vo vyspelých krajinách, máme vedu, techniku, vzdelanie, ale akosi zabúdame, že napriek tomu všetkému, tak ako sme v telesnom svete, sme aj v duchovnom. Sme obklopení a ovplyvňovaní aj duchovnou realitou, Božím kráľovstvom a diablovým, a tie o nás intenzívne bojujú. Diabol nás chce oklamať, a tým nás okradnúť o Boha, Jeho dary a požehnanie, a nakoniec zabiť a stiahnuť nás so sebou do pekla…[4]
Veľakrát som sa modlil za ľudí, ktorí chceli krst Duchom Svätým, ale kvôli tomu, že to nebolo podľa ich predstáv, tak to jednoducho neprijali. Na jednej strane sú tu pochybnosti a strach od Diabla, čo ak sa strápnia alebo si len vymýšľajú… Prichádza to rôzne. Niekedy začnú behať cudzie slová cez myseľ, niekedy človek cíti, akoby sa mu jazyk začal chvieť a má potrebu hovoriť a niekedy z vnútra človeka začnú vyvierať cudzie slová. Zo začiatku to dokonca vôbec nemusí znieť ako cudzia reč. Par krát sa mi už stalo, že počas toho ako sme sa modlili sa nič nestalo, až potom, keď tá sestra prišla domov, z ničoho nič sa zobudila zo spánku a začali z jej vnútra vyvierať „žive vody“ (cudzie slová z Ducha Svätého) a začala sa modliť v inom jazyku.[5]
4.) Boží uzdravujúci dotyk na konci púšte
Po dvoch mesiacoch od tej konferencie som išiel na svoj prvý klubácky výlet pri Gelnici. Pamätám si, že ráno, posledný deň toho výletu som sa o tom, ako ho prijal, rozprával s jedným bratom. Počas toho, ako sa so mnou zdieľal, mne sa chcelo neuveriteľné plakať. Sám som nechápal prečo. Nie som typ človeka, ktorý by zvykol plakať a už vonkoncom nie pred inými. Jednoducho to bol Duch Svätý. On na mňa tak pôsobil, nie som si istý prečo.
Niekedy sa nás Boh môže dotýkať a my jednoducho nemusíme vedieť prečo, ale určite to bude mať nejaký dôvod. Možno to bolo preto, že v minulosti som zažil dosť veľa zranení z odmietnutia a to bolo hlboko zapísané vo mne. Počas toho výletu som videl a počul rôzne svedectvá, ako počas výletu Boh k niektorým jasne prehovoril… A ja nič! Skoro celé tie dva mesiace som mal takú „púšť“ (ťažký čas), mal som dojem, že je Boh odo mňa na míle ďaleko… Takže som mal pocit, že ja som len niekto, kto je tam naviac, pretože som sa nejakou náhodou obrátil, tak vyhodiť ho predsa nemôžeme. Taký naviac, nepotrebný, ostatní sú IN(dnu) a ty si OUT(vonku). To však bolo klamstvo. Boh vôbec ku mne takto nepristupoval. Nebola náhoda, že som sa obrátil, že som bol na tom výlete, ani to čím som prechádzal. Boh sa chystal tie zlé veci obrátiť na dobré a dať mi silné svedectvo o jeho uzdravení a prijatí. Osobne si myslím, že dôvodom, prečo sa ma tak Duch Svätý dotýkal, bolo, že som túžil po Jeho intenzívnom dotyku a modlil som sa zaň. Alebo možno aj preto, že On videl akým zničujúcim klamstvám som podvedome uveril a ako som sa nechal okradnúť o to, aby som prežíval Božie prijatie a Jeho lásku. Moja myseľ si to tak neuvedomovala, ale v srdci to bolo tak.
Potom, keď skončil ten rozhovor, si pamätám, že som išiel do jednej miestnosti, kde som bol sám a rozplakal som sa. Ten dotyk bol tak intenzívny, že ani neviem ako, ale samé od seba zo mňa vyšli dve cudzie slová v jazykoch. Odišiel som na ranné zhromaždenie, kde som mal počas celých chvál sklonenú hlavu tak, aby nikto nevidel, že plačem. Nerozumel som tomu, čo sa to vlastne deje.
Na večernom zhromaždení odznela výzva na prijatie krstu Duchom Svätým. Samozrejme som vyšiel, lebo som si myslel, že ho ešte nemám. Prišiel som dopredu na výzvu a kľakol som si, ľudia na mňa položili ruky a modlili sa za mňa. Keďže som nič necítil, tak som bol z toho dosť zúfalý. Ani sám som netušil, ako by sa to asi malo prejavovať, alebo čo by sa so mnou malo diať. V tom zúfalstve a sklamaní, že sa v tom momente nič nedeje som kapituloval pred Bohom: „Či mi ho dáš, alebo nedáš, aj tak pôjdem za Tebou“. V tom jeden starší brat prišiel ku mne a mi povedal, že Pán mu dal pre mňa slovo (proroctvo): „Vraj mi ten dar už dal a KTO PRÍDE KU MNE, NEVYŽENIEM HO VON“[6]. Pritom on nemohol vedieť, čím som prechádzal, ani ja sám som to nevedel a on ma navyše vôbec nepoznal.
Tak som si povedal, keď ho mám, tak začnem niečo hovoriť. Vôbec nič som pri tom necítil. Začal som si v podstate vymýšľať, lebo som uveril tomu proroctvu, ktoré bolo pravdivé. A ten brat mi zrazu povedal: „To je ono, pokračuj.“. V tom momente som tomu naplno uveril a začal som sa naozaj modliť v inom jazyku! Moje ústa akoby sa napojili na môjho ducha a zrazu to išlo samé. Rozplakal som sa a plakal som na kolenách, pritom som prežíval neuveriteľné prijatie od Boha, že ON MA PRIJÍMA a to, čo dal tým veľkým apoštolom, dal aj mne! Bolo to niečo tak silné, že len veľmi ťažko sa to dá opísať, ale v podstate ma cez to Boh vnútorne uzdravoval. Ak ma prijal všemohúci Boh, ktorý stvoril Nebesia a Zem, tak čo na tom záleží kto ma neprijal alebo prijal. Len som sa modlil v jazykoch a dosť dlho som plakal na kolenách, bolo to pre mňa tak silné. Keď som prestal, niektorí si až povedali: „Konečne!“. Doteraz na to spomíname s humorom. Potom som chodil niekoľko dní s takým blaženým výrazom, lebo som sa cítil byť tak plný Ducha Svätého.
5.) Potvrdenia, že je to od Ducha Svätého
Ak by ste sa ma spýtali, čo bolo pre mňa dôkazom, že hovorenie inými jazykmi bol skutočne nadprirodzený dar Ducha Svätého, tak mám na to niekoľko potvrdení:
- Čokoľvek by ste si prosili do môjho Otca dá vám, ak by sme si od neho prosili rybu, nedá nám hada.[7]
- Keď som prijal tento dar a začal som sa modliť v iných Jazykoch, tak zo začiatku to vôbec neznelo ako cudzí jazyk, ale len akési „Chušu Chušu…“, ale postupne ako som sa neprestával modliť, tak sa tento dar rozvinul a mohol som v tom, čo hovorím, rozpoznať syntax, delenie slov, skloňovanie… Pritom som však stále mal slobodnú vôľu to kedykoľvek zastaviť a obsah nepochádzal z mojej mysle – nevymýšľal som si ho, ale z vnútra môjho ducha. Jeden z mojich prvých postrehov, keď som vstal zo zeme, bolo zaujímavé, že dokážem nad niečím rozmýšľať iným a niečo úplné iné rozprávať. Lebo zdroj odkiaľ prúdi Duch Svätý je z nášho vnútra a nie z mysle.[8] Dokonca niektorí ľudia robili výskum jazykov (glosolálie) a zistili, že keď sa modlia v iných jazykoch ľudia, tak rečové centrum mozgu je neaktívne.[9] Vďaka Bohu, dnes už mám tento dar na takej úrovni, že môžem kedykoľvek začať hovoriť a je to jasná cudzia reč.
- Po tom, čo boli apoštoli pokrstení Duchom Svätým, je napísané, že boli aj naplnení Duchom Svätým. Keď človek prijme tento krst a začne sa modliť v jazykoch, tak sa cíti byť viac a viac naplnený. Ja, po tom, čo som prijal tento dar a začal som sa modliť v jazykoch, tak som sa cítil až doslova preplnený Duchom Svätým (kto nezažije, nepochopí).[10]
- Výklad jazykov.[11] O pár dni som bol za bratom, ktorý mal dar výkladu jazykov, čo znamená, že vie rozumieť tomu, čo sa modlí daná osoba a aj to vyložiť. Niekedy môže dokonca cez tento výklad jazykov Boh priamo hovoriť. Ten dar je nadprirodzený a daný človek vďaka nemu rozumie. Keď mi prvýkrát vykladal, tak Boh mi cez to, čo som sa modlil, ukázal istú vec v mojom živote, ktorú som si dovtedy ani neuvedomoval. Potom som sa veľmi silne cítil byť vnútorne povzbudený. Od tej doby mi už veľakrát vykladali rôzni ľudia, dokonca aj mne už párkrát dal Boh dar výkladu jazykov, ale bolo to iba príležitostné.
6.) Povzbudivý výklad odstránil pochybnosti
Pár dní od toho výletu ma v jednom kuse trápili pochybnosti, či to je od Boha a či si to náhodou len nevymýšľam, dookola ako na páse mi to behalo mysľou, a potom, keď som to už rázne odmietol, tak prišlo zase: „Dobre, ale potom to je od diabla“. To bol diablov neúspešný pokus ma zastaviť a odradiť, aby som sa nemodlil v jazykoch, lebo vtedy sa stávam duchovne silnejším, a to on nechce! Preto je aj proti hovoreniu v jazykoch tak veľa útokov a nezmyselných argumentov, lebo nepriateľ nechce, aby sme ich používali. Mne osobne tento dar veľakrát pomohol. Tie pochybnosti však boli zlomené až vtedy, keď som dostal svoj prvý výklad jazykov.
Niekedy je nevýhodou to, že sa myseľ nebuduje, pravda pokiaľ sa to vyloží. Keď som dostal dar jazykov, tak som sa veľa modlil o to, aby som mal dar výkladu jazykov, ale prijal som od Boha takú odpoveď, že nie, lebo v budúcnosti sa budem potrebovať modliť v jazykoch a bude lepšie, ak nebudem vedieť čo sa modlím. Verím Bohu, že on vie, čo je pre mňa najlepšie. Takže to, že niekedy nerozumieme je dokonca dobre (toto je len môj konkrétny prípad).
7.) Modlitba v jazykoch v maďarčine
Raz, pred pár rokmi, sme boli ako kamaráti na kúpalisku v Hajdúszoboslo. Ja po maďarsky nič neviem, okrem „Nemtudom Magyar“. Mali sme so sebou jedného kamaráta, ktorý nám prekladal. On veľmi dobre vedel, že bez neho by nás tam predali na súčiastky. Na druhý deň sme išli do zboru a on stál kúsok predo mnou a počas chvál som sa trochu modlil v jazykoch. Nič extra som necítil, klasika. Zrazu potvorím oči a vidím, ako na mňa pozerá, tak vyplieskane! Bolo mi to trochu nepríjemné, no on pribehol za chvíľku ku mne a úplne nadšene sa ma opýtal, či viem, čo som hovoril. Nechápal som jeho otázke, keďže vedel, že nemám poňatia, čo presne som mohol hovoriť. Povedal mi, že keď som sa modlil, tak ma počul modliť sa v maďarčine a rozlíšil nejaké vety, ako „szeretlek“ (milujem Ťa) a p. To nebolo zo mňa, ani som si to nepripravil, to bolo z Ducha Svätého. Ten brat inak nemal dar jazykov, ani jeho výklad. To bol prirodzený preklad.
8.) Pár mojich krátkych téz o krste Duchom Svätým, o ktorých sa možno neskôr viac rozpíšem
– Je to znamenie, že sme uverili
Mar 16,17 „A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi…“
– Je to jeden zo spôsobov ako byť plnený DS,
Ef 5,18-19, Sk,4 „A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazykmi, tak ako im dával Duch vysloviť sa.“
– Modlitba v jazykoch je inšpirovaná Duchom Svätým, teda Boh sa nám pomáha modliť.
Rim 8,26-27 „A tak podobne i Duch spolu pomáha našim slabostiam. Lebo toho, čo by sme sa mali modliť, ako sa patrí, nevieme: ale sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychaniami. A ten, ktorý spytuje srdcia, vie, čo je myseľ ducha, že sa podľa Boha prihovára za svätých.“
– Jazyk posväcuje alebo pošpiňuje celé telo (život). Biblia ho nazýva kormidlom, ktoré určuje smer nášho života. Práve preto si myslím, že Boh dáva tento dar, aby nám pomohol ovládnuť toto kormidlo.
Jak 3,4-5 „Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje. Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí….“
– Pavel v DS píše, že by si prial, aby sa KAŽDÝ modlil v jazykoch, hoci viac aby prorokovali.
1Kor 14,5 „A chcel by som, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale radšej, aby ste prorokovali; lebo je väčší ten, kto prorokuje, ako ten, kto hovorí jazykmi, krome ak by aj vykladal, aby sa vzdelávala cirkev.“
– Pavel dokonca ďakuje Bohu, že sa modlí viac v jazykoch ako ostatní v Korinte, teda pre tohto apoštola bolo veľmi dôležité, aby sa modlil veľa týmto darom.
1Kor 14,18 „Ďakujem svojmu Bohu, že viacej hovorím jazykmi ako vy všetci;…“
– Modlíme sa tajomstvá v duchu, teda pokiaľ sa nevyložia, tak myseľ je bez úžitku, ale nie duch. Ak sa vyložia, tak aj iní sa budujú.
1Kor 14,14-17 Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez úžitku. Čo tedy robiť? Budem sa modliť duchom, ale sa budem modliť aj mysľou; budem spievať chvály duchom, ale budem spievať chvály aj mysľou. Pretože keby si dobrorečil duchom, ako potom ten, kto zaujíma miesto prostého človeka, povie na tvoje ďakovanie ameň, keď nevie, čo hovoríš? Lebo ty síce dobre ďakuješ, ale druhý sa nevzdeláva.
– Pravidlo pri každom duchovnom obdarovaní je: „VŠETKO NECH JE NA VZDELANIE“ (1 Kor 14,26), teda nech to prináša úžitok. Niekedy môže byť aj tento dar nesprávne používaný, tak isto ako každý iný. Preto Pavel varuje, aby sme boli dospelí rozumom. (1 Kor 14,20)
1 Kor 14,26 „Tak čo tedy robiť, bratia? Keď sa schádzate, každý z vás má žalm, má učenie, má zjavenie, má jazyk, má výklad – všetko nech je na vzdelanie.„
– V zhromaždení ak nie je niekto, kto by mohol vykladať, tak nech sa modlí iba Bohu, teda nemá sa prestať modliť keď chce, ale má to byť iba medzi ním a Bohom.
1Kor 14,28 „A keby nebolo vykladača, nech mlčí v sbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu.“
– Nie je nič viac ako byť Božím dieťaťom, ak ma niekto tento dar, tak nie je väčším ani viac milovaným než Božie dieťa, ktoré ho nemá. Iba prijal tento dar od Boha, ktorý mu Boh dal, aby mu pomohol sa modliť…
Gal 3:28 Niet Žida ani Gréka; niet sluhu ani slobodného; niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristu Ježišovi.
– Ducha Svätého človek prijíma odkedy prijal Ježiša za svojho Pána, krst Svätým Duchom je zmocnením do toho byť jeho svedkom.
Jan 1,12-13 „Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno; ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení.“(znovuzrodenie, obrátenie, prvá skúsenosť)
– Ježiš po vzkriesení, potom čo dýchol na učeníkov (znovuzrodenie), im povedal aby ho čakali v Jeruzaleme a prijali krst Duchom Svätým
Sk 1,8 „…ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý prijde na vás, a budete mi svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárii a tak až do poslednej končiny zeme.“
– Výklad jazykov slúži na to, aby priniesol povzbudenie a odkrytie od Pána, čo sa daný človek modlí, nie nové učenie. Každé učenie ma stáť na Biblii. Jazyky neboli preto, aby sa na nich stavalo nové učenie, ale aby nám pomohli sa modliť. Podobne je to s proroctvom.
1 Kor 14,3 No ten, kto prorokuje, hovorí ľuďom na vzdelanie, napomenutie a potešenie.
– Moja osobná skúsenosť je, že tak isto je dôležité na čo počas modlitby myslím, ovplyvňuje to účinok tej modlitby.
Rim 8,26-27, Mat 22,37 „A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“
– Biblický je aj hromadný krst Duchom Svätým.
Sk 2,4, Sk 10,44-46 „A kým Peter ešte hovoril tieto slová, sostúpil Svätý Duch na všetkých, ktorí počúvali slovo. Vtedy užasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha; lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha…“
– Biblické je aj klásť ruky na ľudí pri krste Duchom Svätým.
Sk 8,15-17, Sk 19,6 „A keď potom vložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali.“
– Je rozdiel medzi Vodným krstom a Krstom Duchom Svätým, teda nie je to to isté. Vodný krst/ponorenie do vody a Krst Duchom Svätým/ponorenie do Ducha Svätého.
Sk 19,5-6 Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša. A keď potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali.
Na Letncie počas apoštolov zostúpil Duch Svätý a začali sa modliť v Iných Jazykoch.
SK 1,6 … budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní.
Sk 2:4 A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazyky, tak ako im dával Duch vysloviť sa.
MODLITBA
Ježiš prosím ťa pokrstí ma teraz tvojim Duchom Svätým.
AMEN
REFERENCIE k článku krst Duchom Svätým
[1] 1.Kor 14,22
[2] Mar 1,12, 2Kor 3,17
[3] Rim 8-26-26
[4] Ján 10 10
[5] Jan 7 38-39 „Kto verí vo mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra. Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.“
[6] Jan 6,37
[7] Luk 11, 9 13 „I ja vám hovorím: Proste, a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klepte a otvorí sa vám; lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu kto klepe, bude otvorené. A ktorýže z vás otec by bol taký, aby svojmu synovi, keby ho prosil za chlieb, podal kameň?! Alebo aj za rybu, či mu azda miesto ryby podá hada? Alebo aj keby prosil za vajce, však mu len nepodá škorpióna?! Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia!“
[8] Ján 7,37-38 „Kto verí vo mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z JEHO VNÚTRA. Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.“
[9] Newberg, A. B., Wintering, N. A., Morgan, D., Waldman, M. R. (2006). The measurement of regional cerebral blood flow during glossolalia: A preliminary SPECT study. Psychiatry Research: Neuroimaging, 148 (1), 67–71.
[10] Sk 2,4 „A zrazu boli všetci NAPLNENÍ Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazykmi, tak ako im dával Duch vysloviť sa.“
[11] 1Kor 14,27-28 „Buď že hovorí niekto jazykom, po dvoch alebo najviac traja a jeden po druhom, a jeden nech vykladá. A keby nebolo vykladača, nech mlčí v sbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu.“
A tak, moji bratia, snažte sa horlive, aby ste prorokovali, a hovoriť jazykmi nebráňte,.. (1Kor 14,29)
Martin
Ďalší článok k téme :
Pozretia: 18,676 , Dnes: 20
