Boh zmenil môj život! Ľudia často vravia, že Boh nekoná zázraky. Ale On koná a jedným z nich je, ako zmenil môj život. Vyrastal som s 2 bratmi a sestrou, bol som najmladší. Otec nás často mlátil, niekedy aj mamku, často kvôli úplnej maličkosti. Mamka sa na všetko mohla len nečinne pozerať. Jediné, čo som mal rád, boli sladkosti a keď som sa mohol hrať na počítači. Lenže peniaze som nemal a keď som sa chcel hrať na počítači, skoro vždy ma bratia násilne vyhodili, boli starší. Moji súrodenci ma často provokovali až do nepríčetnosti a keď som chcel niečo proti tomu urobiť, buď som dostal bitku ja, alebo všetci. V škôlke som mal partiu s ktorou som sa stretával aj dlho po tom, ale bol som najpomalší, najslabší a často sa mi vysmievali a tiež sme sa niekedy bili. Nenávidel som svoj život a často som rozmýšľal nad samovraždou, mal som prepracovaný plán. Doteraz si na to pamätám. Častokrát som sa už išiel zabiť, ale vždy som sa vrátil. Jedným z dôvodov bolo, že od malička som chodil do kostola, kde mi vraveli, že samovražda je hriech. Dnes verím, že Boh ma nadprirodzene ochránil pred mnou samým. Doteraz si čerstvo pamätám na deň kedy zomrel môj dedko a na jeho pohreb. Celú noc som nespal. To som chodil ešte do škôlky. Začal som nenávidieť Boha aj ľudí za to, že musím trpieť na tomto svete a nemôžem sa ani zabiť, lebo skončím v pekle.
Keď som šiel do školy vnímal som svet úplne inak ako moji spolužiaci. Preto som nemal partiu a často sme sa bili. Vyhrával som matematické súťaže, vďaka mojej logike a vždy som si myslel, že som niečo viac ako ostatní. Takto plynuli roky. Postupne som si našetril na počítač. Nešlo mi o zábavu, vždy som chcel byť ten najlepší. Takto som trávil roky života. Jedného dňa, keď som sa nudil ako zvyčajne, som spoznal masturbáciu. Už od prvého dňa to bolo omnoho horšie ako u väčšiny chlapov. Už v priebehu prvých pár hodín to bolo asi 5-krát. Čím ďalej, tým sa to zhoršovalo. Častokrát až do úplného fyzického vyčerpania. Následkom boli fyzické bolesti orgánov i hlavy. Mnoho hodín som strávil sledovaním porna, nezastavilo ma ani riziko odhalenia. Dnes, po absolvovaní prednášky o závislostiach, viem, že som bol závislý.
Vedel som, že potrebujem zmenu a po dlhšom čase som začal boxovať. Stalo sa to prioritou môjho života. Bol som chodiaca nenávisť bez zábran, ktorá sa naučila ubližovať. Vďaka Bohu som nikoho nezmlátil (raz som sa pokúsil, ale dostal som). Ako boxer som mal silnú vôľu a chcel som viackrát skoncovať s masturbáciou a pornom, ale nikdy to nevyšlo. Nevedel som, čo budem robiť v budúcnosti. Myslel som, že pôjdem do armády. Kamarát ma začal volávať von, zoznamoval ma s dievčatami, pili sme a snažili sme sa čím viac zneužiť tieto dievčatá. Začínal som kradnúť tovar v potravinách. Dôsledkom bolo, že už som nebol ani taký dobrý boxer, lebo som niekedy miesto cvičenia chodil piť. Lenže raz bol tento kamarát iný a zavolal ma do Apoštolskej cirkvi (kresťanské spoločenstvo). Keď som bol prvýkrát na mládeži a kazateľ sa spýtal, kto je na mládeži prvý krát, že má zakývať, tak som zakýval a začal som niečo rozprávať s kamarátmi čo boli vedľa. Medzitým kazateľ dával výzvu, že kto chce prijať Boha, má prísť dopredu, ale toto som ja nepočul. Kamarát mi povedal, že mám ísť dopredu, tak som nevedome šiel na výzvu. Ako človek, čo chodil odmala do kostola som vedel niečo o Bohu, ale myslel som si, že Boh je zlý a že chce aby som trpel na tomto svete. Ako som tak išiel dopredu, Boh sa ma nadprirodzene dotkol, ešte som ani nedošiel ku kazateľovi a cítil som mocne Božiu lásku, začal som potichu opakovať: „Boh je dobrý“, a hneď som vedel, že v Bohu nie je žiadne zlo a že nechce aby som trpel. Kazateľ nás iba privítal a išli sme na miesto (bolo to netradičné. Zvyčajne sa kazatelia modlia za ľudí, keď vyjdú na výzvu. Možno videl, že už sa ma Boh dotkol.). Druhý kamarát (vtedy cudzí človek) sa neskôr so mnou rozprával, ja som sa mu zdôveril, modlil sa za mňa a ja som sa odovzdal Bohu.
Môj život sa úplne zmenil. Ani raz som odvtedy nepozeral porno ani nemasturboval. Boh ma oslobodil.
Ženy už pre mňa nie sú len objektom, ale Božím stvorením. Odpustil som ľuďom, ktorí mi ublížili a moje rodinné vzťahy sa zlepšili. Dovtedy som nikdy rád nečítal knihy, no vtedy som z láskou k Bohu začal čítať Bibliu. Som slobodný a dokážem milovať. Boh mi dal budúcnosť. Namiesto toho žeby som išiel do armády, viem, že budem kazateľom. Boh mi dáva pravú radosť a zmysel života. V Bohu som našiel svoju pravú identitu. Jemu patrí chvála a sláva naveky!
MAREK
