Príbeh Tatiany, ktorá hoci vyrástla v kresťanskom prostredí, nešla božou cestou. Neskôr zažila rozvod, a bolestné vzťahy, nevedela sa roky dostať z pút hriechu, viny a vnútornej bolesti. Dokonca ani kresťanské prostredie jej v tom nepomáhalo. No až to, že zažila Božiu milosť a bezpodmienečné prijatie taká, aká je, jej dalo silu robiť správne rozhodnutia. Viac príbehu:
Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí,
Mt 12,20SEP
kým spravodlivosti nedopomôže k víťazstvu.
Rebélia v detstve
Vyrastala som v klasickej tradičnej rodine, vychovávaná mojimi úžasnými a obetavými rodičmi. Potom prišla puberta.
Bola som skôr rebel ako poslušná dcéra, kresťanské hodnoty neboli hlboko zakorenené v mojom živote, pretože všetko, čo som prežívala náboženské, bolo povrchné, spovede, chodenie do kostola …
Bol tu stále pre mňa
Vedela som akurát, že Boh je láska a že raz mi určite všetko odpustí, no do blízkeho vzťahu s Ním som sa nijako nepúšťala, lebo bolo veľa svetského rozptýlenia a jednoducho na Boha nebol čas. Vyhľadávala som Ho, keď už bolo naozaj zle.
Uvedomovala som si práve v týchto zriedkavých okamihoch, že je tu stále pre mňa. No zase, keď sa všetko dalo do poriadku, vzťah s Ním išiel do pozadia.
Vznik a rozpad manželstva
Prišlo manželstvo, dieťa a rozvod. Muž, ktorý si ma vzal, si ma nevážil natoľko, aby sa odpojil od svojej matky. Zostala som sama s dcérou.
Snažila som sa ako rozvedená chodiť do kostola a viesť náboženský život aj so svojou dcérou, no nijako ma to nenapĺňalo. Na omšiach bolo veľa kázni proti ženám, samozrejme, zameriavam sa na oblasť, kde som žila. Bola som rozvedená, čiže prístup k spovedi či prijímaniu mi nebol umožnený, práve z tohto dôvodu. Preto som rezignovala, cítila som sa neprijatá a odmietaná práve na mieste, kde by mali ľudia najviac pochopenia.
Prázdno v kostole
Žiadnej pomoci či pochopenia som nedostala a tak môj život nabral horší smer. Sem – tam som do kostola zašla, no po omšiach som mala stále rovnaký pocit, že takto by to nemalo byť, aby ľudia sa stali nepovšimnutí, že sa pri nich nikto nezastaví, nepomodlí sa za nich a nepodá pomocnú ruku. Bola som ešte viac skormútená z tohto prostredia.
Celú svoju nádej som vložila do nového vzťahu
Našla som si novú známosť. Celú svoju nádej a budúcnosť som vložila do osoby, s ktorou sa mi život zdal konečne znesiteľný, ľahký a bola som milovaná. Samozrejme začiatky sú stále krásne.
Až teraz si uvedomujem, že som nebola úprimná k sebe ani k tej osobe, lebo veci, ktoré odo mňa požadoval, sa nezhodovali s tými mojimi, no preto, že som ho milovala, odsúhlasila som všetko, len aby bolo fajn a aby som naplnila jeho predstavy. Už aj počas obdobia, kedy sme spolu chodili, som mala pocit, že jeho srdce sa pre moje nijako neotvára alebo nie natoľko, že by ma miloval takú, aká som.
Keď splníš všetky podmienky
Cítila som, že dávam všetko a on ešte váhal, či robí správne, že je so mnou. Prešli sme aj hádky, sklamania a rozchod, no dali sme si druhú šancu. Každý z nás si napísal, čo od toho druhého očakáva, už tam som mala spozornieť – chcel domov, deti, dôveru a ak to všetko bude OK, tak bude uvažovať aj o svadbe. Takže dal si podmienky – svadba za zásluhy. 🙁
Nenaplnené podmienky
A samozrejme z tej lásky k nemu som to podstúpila, lebo som verila, že nakoniec si ma vezme. Moje podmienky boli iné, najneskôr do roka svadba. Nejako takto som to mala v sebe zakorenené, že toto je správne, no nestalo sa ani po 9 rokoch spoločného spolužitia.
Stále a stále som si nezaslúžila to, aby ma naozaj bral ako svoju ženu – manželku. Táto frustrácia, že som nedostatočne dobrá a plnohodnotná žena pre niekoho, sa prejavila častými hádkami, vykrikovaním si minulosti, sklamaniami zo vzťahu, nechcením ďalšieho dieťaťa, oddiaľovaním sa od seba. Pocit, že nikdy nebyť dostatočne dobrý pre toho druhého, je strašný. Vedela som už časom, že čokoľvek by som zmenila, nebolo by postačujúce, aby si ma vzal. Ako žena, ktorá mu dala syna a srdce, som sa cítila nedocenená, hoci stále som ho milovala.
Znova najhoršie – hľadanie Boha
Počas celého vzťahu som Boha vyhľadávala opäť, keď bolo najhoršie. A nie len Boha, ale modlila som sa ruženec či k svätým, rôzne modlitby, ktoré som našla atď. Chcela som vyhľadať kňaza, aby som sa mu mohla vyrozprávať a aby mi vedel poradiť a pomôcť, poprípade prísť aj s priateľom. Samozrejme, priateľ akúkoľvek tretiu osobu odmietal a nemal záujem náš vzťah riešiť. Prišlo kopec takých zlomových situácií kedy by som zbalila kufre a išla preč, no stále som verila, že sa to vyrieši.
Tak som Boha prosila a pomoc, nech mi privedie do cesty nejakého duchovného, lebo cítim, že nežijem správne a cítim veľkú bolesť, strach z odsúdenia. Boh ma vypočul, podľa mňa až ten moment som začala byť pripravená. Boh vie, kedy zasiahnuť. 🙂
Viem, čo mám urobiť, ale nemôžem!
Volala som kňazovi, ale myslím si, že tu ma Boh chcel vyskúšať ako vážne som to myslela s tým, že už nechcem žiť takto, ako žijem. V jeden deň ma kňaz poslal domov s tým, že som zatratená, lebo žijem v smilstve (sex mimo manželstva), že jediný spôsob je nechať toho muža a ísť preč s deťmi. Pomyslela som si, „hmmm, tak žiadnu novinku mi nepovedal,“ ale riešenie v tom momente mal jedno a rázne, ale zabudol na to, že ono to tak ľahko nejde. Najprv som potrebovala odpustenie a pochopenie, nie radikálne riešenie. Vzťah, v ktorom ste 9 rokov, dieťa, domov, sa nedá zo sekundy na sekundu zahodiť. Samozrejme, keď človeka, s ktorým žijete, tiež milujete.
Bolesť z odmietnutia
Vyplakaná, v očiach slzy a pocit, že zase vás odmietli, ma nepotopilo. Znova som sa obrátila na Boha s prosbou, nech mi pošle naozaj niekoho „normálneho“, kto ma pochopí a pomôže to rozumne vyriešiť, pretože sama som to už nezvládala.
Sestra, švagor a kontakt
A prišiel ten zlom, keď som sama so synom išla do BA za sestrou a švagrom na rodinnú oslavu, pretože môj partner odmietol s nami ísť. Tam som už nevládala, vyplakala som sa sestre, ktorá hneď na to reagovala. Simon, (jej manžel) pozná takých kresťanov a pastora, ktorý by mi vedeli pomôcť. Mne to stačilo, tam som sa doslova toho chytila. Otravovala som švagra, kým nenapísal pastorovi, aby sa so mnou stretol.
Pojem ako kresťanské spoločenstvá, znovuzrodení kresťania či pastor som počula asi prvýkrát. Nevedela som, kto sú, čo sú zač, ale vedela som, že tam mám nádej nájsť pochopenie. S pastorom som sa spojila a keďže ja som z východu a on z BA, tak mi dohodol zatiaľ stretnutie s rodinkou, ktorá bývala neďaleko nás.
Prijatie Božieho odpustenia a lásky
Boli to znovuzrodení kresťania, u ktorých som si vyliala srdce a tí sa za mňa modlili. Tam som prvýkrát pocítila nesmiernu milosť od Boha, zlomila som sa pod Jeho mocou, prijala som Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa, a od toho momentu som začala byť INÝ ČLOVEK.
Nový život v Kristovi
Začala som si uvedomovať, že svoj život musím nasmerovať k Bohu, a začalo moje nové kresťanské dobrodružstvo. Zmenila som svoj pristup, životné hodnoty a všetko sa začalo zdať jednoduché a krásne, lebo som spoznala Božie slovo. Nasávala som ho, hltala. Prinieslo mi to oslobodenie od akýchkoľvek falošných náboženských učení. Pochopila som, že mám úplné odpustenie a nie som zatratená.
Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil,
Jn 3,17SEB
ale aby ho spasil.
V spoločenstve kresťanov som našla aj Božiu silu
Našla som si kresťanské spoločenstvo u nás doma v Starej Ľubovni, doteraz ho navštevujem a stali sa mojou duchovnou rodinou. Dala som sa pokrstiť vodným krstom a krstom Duchom Svätým. Môj vzťah sa začal uberať k lepšiemu, no stále som mala pocit, že ešte niečo nemám vyriešené.
Naše spoločenstvo pozvalo ako hostí aj Martina Kalivodu s Veronikou Gažikovou, aby nám pomohli s evanjelizáciou. Pri tejto návšteve som ich poprosila, aby sa za mňa pomodlili, aj za môj vzťah. Nechcela som už ďalej žiť ako kresťanka vo voľnom zväzku, odmietla som hriech.
Cena za vieru
Po modlitbe prišlo veľké odhodlanie priateľovi povedať, že takto ďalej v hriechu neviem zotrvať. S láskou a úctou som mu navrhla, že s ním chcem zotrvať celý život, ale len v tom prípade, že si ma vezme, lebo ja ďalej neviem takto žiť. Čo sa stalo? Ešte rozmýšľal nejaký ten čas, ale tlaky z rodiny, jeho známych, verejnosti a aj mojej rodiny, že som sa dostala do nejakej sekty, urobili bodku za našim vzťahom. Poslal preč mňa, aj moje deti. Ostal radšej sám.
Boh ma neopustil, ani Jeho pomoc a láska
O mňa sa Boh stará až doteraz. 🙂 Zabezpečil mi úžasnú prácu, bývanie, auto … No jedno viem, že nechcem opustiť Boží plán so mnou, nechcem si hľadať vlastné plány na život. Už si nechcem život riadiť sama, preto mu ďalej dôverujem a verím, že má pre mňa pripraveného úžasného muža, domov a rodinu. Chcem zostať v Jeho prítomnosti, pretože bez Ježiša už kráčať sama neviem a nechcem.
– Tatiana
Boh dáva silu, my sa rozhodujeme
Len približovanie sa k Bohu nám dáva silu vzoprieť sa hriechu. Sami to nezvládneme. My sami nemáme silu poraziť hriech. Tú silu má iba Boh, a získavame ju tým, že sa k Nemu približujeme prostredníctvom modlitby, Božieho slova a spoločenstva kresťanov. To, čo je naša časť, je rozhodnutie približovať sa k Bohu a vzopierať sa hriechu, ale nezabudni, sila pochádza len od Boha a zo vzťahu s Ním.
(1. Prvý krok) Priblížte sa k Bohu a On sa priblíži k vám.
Jk 4,8SEB
(2. Pokánie – prosba o odpustenie) Očistite si ruky, hriešnici,
(3. Rozhodnutie) a vy, vnútorne rozpoltení, posväťte si srdcia!
-Martin
—-
