Martina – Pokladala som to za bájku

       Keď som bola malá, mamka ma vodila do kostola, chodila som na hodiny náboženstva. Učili sme sa o stvorení sveta, o potope, o prvom hriechu, že na Vianoce sa narodil Ježiško a na Veľkú Noc bol tento Ježiš už ako „veľký“ za hriechy ľudí ukrižovaný a potom vzkriesený. Moja viera bola veľmi detská, verila som, že Boh existuje, dokonca som sa niekedy modlievala (najmä keď som zbabrala písomku alebo bola chorá). Neskôr prišlo dospievanie, začala som chodiť na strednú školu. Už som nebola dieťaťom, ktoré verilo tomu, čo mu hovorili, začala som hľadať svoju cestu, začala som spoznávať svet okolo seba, v médiách sa v tom čase začínalo hovoriť o tom, ako niektorí kňazi ubližovali deťom, hitom boli knihy od Dana Browna, učili sme sa o vzniku života a evolúcii, križiackych výpravách, inkvizícii či reformácii a ja som sa rozhodla, že Boh a príbehy o stvorení, o potope a podobne sú výmysel. V lepšom prípade rozprávky. Tým bol pre mňa výmyslom aj Ježiš, jeho smrť a vzkriesenie a navyše načo by nám to aj bolo, keď predsa ak nie je Boh, neexistuje ani hriech. Rozhodla som sa veriť vede. Kresťanov som považovala za hlupáčikov čo ešte stále nepochopili, že vedecké dôkazy už predsa dávno akúsi vieru v Boha vyvrátili.

       V na strednej škole v triede sme mali jedno dievča, o ktorej sme vedeli, že je „iná“. Bola kresťankou a stále verila, že Boh a príbeh stvorenia nie sú len príbehmi, ale realitou a sem tam si čítala knihu, o ktorej som dovtedy nepočula – Bibliu. Triedna ma s ňou posadila do jednej lavice, tak sme sa spolu začali baviť. Snažila som sa jej ukázať, že verí hlúpostiam a začala som pátrať po dôkazoch, aby som jej to mohla dokázať. Paradoxne čím viac som hľadala, tým viac dôkazov som našla, ktoré hovorili proti evolúcii. Postupne som uznala, že na tej knihe – Biblii, čosi je, že pravdepodobne naozaj existuje „inteligentný tvorca“.

       Avšak, táto kniha ide ďalej, nehovorí len o nejakom „inteligentnom tvorcovi“, hovorí aj o tom, ako ľudia svojho stvoriteľa odmietli, a prečo sa vo svete dejú tak zlé veci, hovorí napríklad o mnohých historických faktoch, ktoré historici zistili až o niekoľko storočí neskôr. Hovorí nielen o minulosti, prítomnosti ale aj o budúcnosti, hovorí o tom, odkiaľ pochádzame a kam smerujeme, je o nádeji, o boji dobra a zla, o zázrakoch, o vytrvalosti, ale najmä, o láske. O láske Boha k ľuďom, o osobnom vzťahu Boha a človeka založenom na slobodnom rozhodnutí….ale najmä hovorí to najdôležitejšie – evanjelium, čiže dobrú správu: „Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto kto verí v neho nezahynul, ale mal večný život.“  Tak som sa rozhodla veriť. Posunula som sa od mojej detskej viery, cez ateizmus, neskôr uznanie že asi existuje „inteligentný tvorca“ až k viere, že Pán Ježiš zomrel za mňa, za moje hriechy.

         A ako sa na to všetko dívam dnes? Od toho času prešli roky, už viac nie som dieťaťom ani dospievajúcim dievčaťom. No názor som nezmenila a svoje rozhodnutie neľutujem, aj napriek tomu, že okrem krásnych chvíľ prišli a prídu aj tie ťažšie. Navyše, stále objavujem viac a viac dôkazov či už historických alebo z prírodných vied, ktoré potvrdzujú, že to, čomu verím, nie je ani výmysel, ani pekná rozprávka. Ale, ja tie dôkazy už nepotrebujem. 🙂

Martina