Aký význam ma dnes slovo náboženstvo? Keď niekto pred 10 rokmi povedal slovo „náboženstvo“, tak všetci si hneď vybavili svetové náboženstvá ako kresťanstvo, islam, hinduizmus, budhizmus, atď.
Dnes obzvlášť medzi kresťanmi slovo “náboženstvo“ naberá na novom negatívnom význame, ktorý skôr popisuje istý konkrétny SPÔSOB (NÁBOŽENSKÉHO) ZMÝŠĽANIA a životného štýlu. Problém, ktorý toto slovo „náboženstvo“ opisuje nie je Biblii cudzí, len poslednú dobu začal niesť tento obsah.
Na úvod taký detail – slovo „náboženstvo“ je z latinčiny, tak preto sa v Biblii nenachádza, hoci v prekladoch áno. Pôvodne znamená dávať úctu božstvu alebo svätému.
Ježiš náboženstvo opisuje ako
Kvas – slúži na to aby cesto nakyslo (nafúklo sa = pýcha). Stačí kúsok pridať a celé cesto nakysne. Keď ako kresťania prijmeme tento náboženský kvas a začneme podľa toho zmýšľať a konať, tak to pokazí zvnútra náš život a vzťah s Bohom i s ľuďmi.
„Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Pokúšali ho; žiadali od neho znamenie z neba. Zhlboka si vzdychol a spýtal sa: Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Amen, hovorím vám, toto pokolenie nijaké znamenie nedostane! Nechal ich, znova nastúpil na loď a preplavil sa na druhý breh. Učeníci si zabudli vziať chlieb. Na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. Vystríhal ich: Dajte si pozor, vyhýbajte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesa!“ (Mar 8:11-15)
Títo ľudia vyhľadávali nadprirodzené, znamenia z neba a zázraky, no Boha pred sebou nespoznali – ten jediný chlieb. Preto v prvom rade potrebujeme hľadať Jeho samého a nie nadprirodzené veci (spiritualitu).
„Medzitým sa zhlukli tisícové zástupy, takže ľudia až šliapali po sebe. Ježiš začal hovoriť najprv svojim učeníkom: Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva.“ (Luk 12:1)
Ježiš dôrazne varoval najprv svojich učeníkov pred týmto kvasom. Lebo to je takisto nebezpečná pasca pre každého, kto chce nasledovať Krista.
„…poznám i rúhanie tých, čo hovoria o sebe, že sú Židia, no nie sú, sú však synagógou satana.“ (Zj 3:9b)
Ježiš v Zjavení Jána, keď hovorí k cirkvi v Smyrne, tak hovorí o ľuďoch, ktorí si myslia, že sú nábožní Židia (Boží národ), no v skutočnosti sú synagógou satana a vôbec neslúžia Bohu.
„Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku podávajú ľudské príkazy.“ (Mat 15:7-9)
Ďalšia hlavná charakteristika náboženstva sú ľudské učenia – učenia, ktoré sú z človeka a nie z Boha, výmysly, bezcenné bájky …
Hovoria o Bohu ale Boh tam nie je
Pre mňa hlavná črta náboženstva je, že hovorí o Bohu, odvoláva sa na Neho, ale Boh tam v skutočnosti nie je… Ľudia v náboženstve si veľakrát myslia, že slúžia Bohu, ale v skutočnosti Ho veľakrát prenasledujú. Dokonalý príklad je apoštol Pavel. Predtým, než sa stal kresťanom, bol najhorlivejší z farizejov a prenasledoval kresťanov. Až kým sa osobne nestretol so vzkrieseným Kristom. Tak isto aj farizeji, ktorí ukrižovali Ježiša, tvárili sa, že slúžia Bohu, no v skutočnosti Boh bol pred nimi a Ho nespoznali, namiesto toho Ho ukrižovali. Hlavný dôvod prečo ho nespoznali bol kvôli ich srdciam, mali postranné motívy a nehľadali Ho úprimne. Hľadali politickú/náboženskú moc, peniaze, slávu od ľudí a nie od Boha, podanie otcov (tradíciu), svoje vlastné náboženstvo …
Ďalšia charakteristická črta pre náboženstvo je povrchnosť. Nazvime to úcta k božstvu bez Boha, ktorá je viac formálna ako autentická, je viac ľudská ako Božia. Zmýšľanie je telesné a nie duchovné. Spolieha sa viac na ľudskú silu a spôsoby, ako na Božiu moc a Jeho slovo. Preto tá sila nie je zo vzťahu s Bohom a z prirodzenej autority príkladu, ale je daná človekom, ako vláda založená na moci, vplyve a peniazoch… Náboženstvo v konečnom dôsledku zneužíva Boha, odvoláva sa na Neho, ale predsa to nie je to, čo Boh chce. Náboženstvo má princípy, zákony a bohoslužby, ale nemá osobné nasledovanie Krista v Duchu a Pravde, preto tam chýba Život… V náboženstve je dôležitejšia tradícia a zvyky, než Boh samotný…
Ďalšie črty náboženstva z evanjelia podľa Matúša sú:
- ľudia sú vedení nasledovať viac ľudí ako priamo Boha (Mat 23,10);
- zameraní sú viac na prísne dodržiavanie detailných príkazov a princípov, ako milovať, byť čestným a verným (Mat 23,23);
- dbajú viac na peknú formu, ako na čisté vnútro (Mat 23,26)
- dbajú viac na to, ako veci vyzerajú z vonku, než na to, aké sú zvnútra, a to je pokrytectvo. Bohu stále išlo v prvom rade o naše srdce a o zmenu, ktorá pôjde zvnútra navonok. Ježiš hovorí k tým ľudom a kladie im otázku: „Hadi, vreteničie plemeno! Ako vy uniknete odsúdeniu do pekla?“ (Mat 23,33).
Ak je náboženstvo zlé, tak čo potom máme hľadať? Odpoveď je: OSOBNÝ VZŤAH S KRISTOM, ktorý je založený na premene zvnútra navonok, kde centrom nie sú náboženské úkony ale ON SÁM.
Preto pre vzťah s Bohom je najdôležitejšia vec úprimné, pokorné a poslušné srdce, ktoré hľadá JEHO viac než čokoľvek iné (tradíciu, moc, páčiť sa ľudom, …).
„Oznámili ti, človeče to, čo je dobré, a čo požaduje Pán od teba; iba to, aby si činil súd, miloval milosrdenstvo a chodil pokorne so svojím Bohom.“ (Mich 6:8)
Prečo ľudia neopúšťajú náboženstvo
Tak hlavný dôvod je určite to, že nepoznajú pravdu. Kde je svetlo tam nebude tma… Ježiš povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Ján 8:32). Náboženstvo paradoxne neprináša slobodu človeku. To čo mu prináša slobodu je skutočný vzťah s Kristom.
Ďalší z dôvodov prečo ľudia milujú náboženstvo je kvôli PÝCHE. Myslia si, že ich to robí viac od iných ľudí, alebo lepšími pred Bohom…
Dôvod, ktorý drží ľudí v náboženstve, je tiež VINA – ak to neurobia, tak budú horší pred Bohom a nenaplnia jeho vôľu (pričom to vôbec nie je Božia vôľa). Presvedčenia založené na ľudskom učení alebo vytrhnuté z kontextu Biblie a Novej zmluvy.
Posledný dôvod je STRACH. Som presvedčený, že to, čo by malo inšpirovať Božie deti, aby nasledovali Pána, je láska a žasnúť nad tým aký je skutočne nádherný. Nie strach zo zatratenia.
Ak ľudia poznajú pravdu a zvrhnú ju napríklad aj kvôli náboženstvu, tak začnú upadnú do bludu (Tes 2:11).
Veľa ľudí odmieta Boha presne kvôli takému náboženstvu…
Ak žijeme takýto náboženský život, aký som vyššie popísal, tak to ľudí bude odrádzať. Ľudia veľakrát majú predstavu o Bohu utvorené na základe toho, ako sa prezentujú a žijú ľudia, ktorí sa považujú za veriacich. Obzvlášť predstavení alebo vodcovia. Ak sme náboženskí, povrchní, ohovárační, strnulí, hádaví, odsudzujúci každého, dychtiaci po moci atď., tak si budú myslieť, že aj náš Boh je taký istý.
Preto ľudia veľakrát odmietajú Boha, lebo Ho vidia nesprávne. Niekedy ako niekoho komu musia stále niečo „obetovať“, komu sa stále potrebujú niečím zapáčiť, aby si Ho udobrili a získali Jeho priazeň. Namiesto toho, aby ho videli ako toho, KTORÝ SA ZA NICH OBETOVAL, ktorý dal VŠETKO, aby ich získal späť (R 8:32).
Náboženstvo je preto potom karikatúra skutočného vzťahu s Bohom, pre ktorý sme boli stvorení. Ktorá v skutočnosti zaclonuje výhľad na Neho samého, namiesto toho aby ho zjavovalo v pravde. Keď ľudia vidia náboženstvo, tak im to kazí pohľad na Boha, a preto Ho veľakrát odmietajú. Ak chceme vidieť aký v skutočnosti je Boh Otec potrebujeme sa pozrieť na jeho Syna Ježiša Krista, On sám nám prišiel ukázať aký je Otec.
Skutočný vzťah s Bohom je v Duchu a v Pravde.
Ježiš povedal, že Otec hľadá uctievačov, ktorí Ho budú uctievať v Duchu a Pravde (J 4:24). V Pravde znamená podľa Božieho slova, toho, čo je pravdivé a skutočné, nie klamstvo alebo niečo duchovne prekrútené… V Duchu znamená aj podľa Ducha Svätého, tak ako nás On vedie, ale aj z hĺbky nášho vlastného vnútra, srdca, z nášho ducha… Bohu nejde o formálne uctievanie. Ak by Boh chcel uctievačov bez ducha a srdca, tak by mu stačilo si kúpiť rádio, čo by opakovalo dookola jeho pesničky. On chce v prvom rade naše srdce…
Tieto dve podmienky sa nevylučujú, ale sú dokonale prepojené, asi tak, ako keď zmiešate dve tekutiny, alebo ako slaná voda. Je tam aj soľ (NaCl), ale aj voda (H2O). Keď sa napijete, prijmete obidve… tak aj Boh Otec hľadá uctievačov, ktorí Ho budú chváliť v Duchu a Pravde. Ak chýba jedna z tých dvoch zložiek tak to je už potom náboženstvo.
„Náboženstvo je to, čo ti ostane, keď Duch Svätý odíde.“
Záver
V podstate si myslím, že je to dobré, že došlo k takémuto prehĺbeniu významu slova „náboženstvo“. Lebo v skutočnosti tou jedinou cestou k Bohu Otcovi je sám Ježiš. Je to v prvom rade o nasledovaní JEHO a o VZŤAHU S NÍM. Nie o náboženských princípoch, pravidlách, zákonoch, formulkách… Tak isto v duchovnej realite, nie sú viac náboženstiev, ale len kráľovstvo svetla a kráľovstvo temna(do toho spadá aj šedá zóna).
Martin K.
Odkaz na kázeň Michala Kevickeo na tému Náboženstvo vs Zbožnosť vrele odporučám:
VIDEO : Prečo milujem Ježiša a nenavidim náboženstvo
